14 tipov pre pomalé rodičovstvo (8. mi navždy zmenil život)
Všetko musí byť perfektné. Domy, jedlo, oblečenie, zuby. Neustále usmerňovanie, podnetov do nekonečna. Detstvo a rodičovstvo sa zmenilo na honbu za kariérou.
Čo to je SLOW PARENTING?
Raňajky. Rýchlo to dojedz, musíme ísť. Škôlka, škola, ihrisko, atletika, klavír, futbal, domáce úlohy, písomka, rodičovské, pošta zo školy, pošta zo škôlky. Súťaž, zápas, koncert, olympiáda….
Tik-tak, tik-tak. Šup-šup!
Slow Parenting, alebo tiež pomalé rodičovstvo je o tom, vedome zaradiť nižší rýchlostný stupeň, zmierniť hektické tempo. V duchu menej je viac.
Hlavným záujmom pomalosti v rodičovstve je prestať deti drilovať, aby obstáli v konkurenčnom boji s ostatnými.
Nemusíme všetko robiť pomaly, či dokonca nerobiť nič a len si vegetiť. Ja pomalé rodičovstvo vnímam ako voľbu správnych vecí a ich vykonávanie primeranou rýchlosťou.
No ale čo sú to tie „správne veci“?
Jednoducho tie, ktoré máme radi. A robíme ich s mierou a mierne tak, aby sme ich mali stále radi.
Právo na detstvo
Neustále sa niekam ponáhľame. Na nič nemáme dosť času. Nestíhame. Skôr či neskôr si ale budeme musieť nájsť čas, aby sme svoje chyby, ktoré sme urobili vďaka chvatným rozhodnutiam, ponaprávali. Pozbierali čriepky z nás, ktoré sme cestou kdesi postrácali.
A toto sa týka predovšetkým našich detí.
Urobila som chyby. Mnoho chýb.
Dnes viem, že mojou úlohou matky je zistiť, kým moje deti sú. Spoznať ich. Som úprimne vďačná za príležitosť spoznávať tieto nádherné bytosti. A učiť sa od nich. Mám čo.
Potrebujeme hodiť za hlavu myšlienky na to, aké by sme chceli, aby naše deti boli. Prijať skutočnosť, že netušíme, čo je pre ne najlepšie. Učiť sa nehľadať vo všetkom pridanú hodnotu a chcieť merať výkon, skúsenosti i učenie.
V našej kultúre perfekcionizmu (ktorá je v Nemecku, kde momentálne žijem, až do očí bijúca), potrebujeme mať všetko dokonalé. Nádhernú záhradu, úsmev, prácu skvele znejúcu na životopise. Dokonalú dovolenku, dokonalé telo. A dokonalé deti majú tento dokonalý portrét ešte doplniť. Problém je v tom, že nič také nie je možné.
Sme presvedčení, že musíme už od začiatku aktívne podporovať naše deti. Dávať im podnety na rozvoj – motoriky, mozgovej aktivity a čo ja viem čoho ešte. Kupujeme hračky od výmyslu sveta. Čím viac tým lepšie. V presvedčení, že vychovávame úspešnú umelkyňu, podnikateľa, vedca alebo iného guru. V domnienke, že robíme naše deti šťastnými. Lenže skutočné šťastie a krátkodobé potešenie sú dve odlišné veci.
A tak sa stres posunul už do raných rokov života.
Deti sú však vo svojej podstate pomalé. Vnímajú svet cez pocity. Neuveriteľne sa vyvíjajú, keď im dáme pokoj. Priestor a čas na ich vlastnú hru, snívanie a fantazírovanie.
Osobne považujem neustále usmerňovanie a podporovanie za chybu spôsobujúcu, že deti postupom času strácajú kontakt so sebou. Je to akoby sme chceli kvetinu donútiť kladivom, aby rozkvitla. Asi viete, čo sa stane, keď ovalíte púčik ruže kladivom. Už z neho nikdy žiadna ruža nebude.
Som presvedčená, že ten najväčší dar, ktorý svojim deťom môžeme dať na cestu životom, je sebadôvera, že môžu mať svoju vlastnú definíciu úspechu.
Keď ich prestaneme zahanbovať vnucovaním našich prianí, hoci vieme, že nedozrel ani čas ani dieťa nie je pripravené – darujeme im sebaúctu.
Nuda a ničnerobenie
Často dostávam otázku, ako je možné, že sa moje deti dokážu v pohode celé hodiny zabaviť samé so sebou. Že ako to robím. Nerobím nič zvláštne – akurát aj nuda je u nás vítaná a dávame jej priestor. Oázy pokoja sú súčasťou nášho každodenného života.
Trvalo mi pár rokov, kým som sa zbavila presvedčenia, že ničnerobenie nie je pre deti dosť dobré. Že deťom sa treba čo najviac venovať.
Mnoho aktivít ponúka rodičom nápady a stratégie na zabránenie nudy u ich detí. Rodičia a deti sa stali konzumentmi. Všetko je to o externej stimulácii. Všímam si, že stále viac detí je na stimulácii závislých. A akonáhle nie je „nič na pláne“, začnú pociťovať nepríjemný vnútorný nepokoj. Trendové sú kalendáre naplnené extra časom kvalitne stráveným so svojou rodinou.
Nie je to divné? To predsa nemôže nikoho skutočne napĺňať.
Deti potrebujú objaviť svoju vlastnú rovnováhu medzi stimulmi zvonka a vlastnou vnútornou kreativitou. Preto vnímam nudu ako kľúč k vnútornej rovnováhe – a to bez ohľadu na vek 🙂
V okamihu, keď dám svojim deťom priestor na ich vlastný nepokoj, umožním im stretnutie s ich vlastnou tvorivosťou – priestorom, v ktorom cítime a vnímame seba samých, máme príležitosť spoznávať sa a vyjadriť sa. Zažiť sebarealizáciu.
Čo bolo ešte pred hodinou otravným tichom, zrazu vytvára vnútorný pokoj a stáva sa emocionálnou nabíjačkou. Všimla som si, že presne v týchto chvíľach ani jedno z mojich troch detí nepotrebuje môj súhlas, ani žiadne uznanie zvonka. Vnímam to ako základ pre rozvoj pocitu vlastnej hodnoty.
14 tipov, ako pomaly integrovať SLOW PARENTING do každodenného života
1. TU a TERAZ
Často sa prichytávam pritom, ako si moju pozornosť ukradne mobil. A vždy keď sa tak stane, mobil vedome odložím a presúvam sa do TU a TERAZ.
2. Jednoducho – BYŤ stačí
Skúste párkrát za deň pozorovať svoje deti. Len byť a vnímať, ako sa hrajú, jedia, nudia. Nechajte sa na chvíľu vtiahnuť do ich sveta. Presne to sú chvíle, kedy sa môžeme od detí učiť o hĺbke prežívania danej chvíle, o koncentrácii, o radostnom živote, o tom, na čom skutočne záleží. Keď nič iné, nájdete pokoj a vyrovnanosť.
3. Dajte deťom POKOJ
Ako sa cítite, keď na niečom dôležitom pracujete a niekto vás neustále vyrušuje? Nechajte deti dokončiť ich robotu. Jedlo môže ešte chvíľu počkať.
4. MENEJ je viac
Nemusíte plánovať každý deň alebo každý víkend. Nechajte priestor pre spontánnosť. Zoberte si skutočný deň voľna.
5. MENEJ očakávaní
„Keď už sme zaplatili to drahé vstupné, musíme si pozrieť všetko!“ Lenže deti to vidia inak. Milujú sa ponárať do detailov, tešiť sa z každého kamienka, drievka, lienky aj kvetinky. Učte sa to od nich. Niet pridanej hodnoty v tom, vidieť všetko.
6. Zostať otvorený
Hoci je to veľmi frustrujúce, sú dni, kedy jednoducho nič nejde tak, ako by sme chceli. Neberte to až tak vážne. Keď to nejde, tak to jednoducho nejde. Hotovo. Skúste nahradiť svoje predstavy radostnou zvedavosťou tak, ako to robia vaše deti. Prispôsobte sa okamihu. Je to, ako to je. Čo je to najlepšie, čo môžete v danej chvíli urobiť? Odmietanie reality to asi nebude 😉
7. Vítajte NUDU
Nuda má kľuč k tvorivosti aj spontánnosti. Pozvite ju ďalej.
8. TVORIŤ bez predlohy
Nedávno som kdesi písala, že môj kôš, ktorý býval plný nápadov „raz možno“, som vyprázdnila a naplnila prázdnymi hárkami papiera a pastelkami. Deti si ho môžu kedykoľvek vybrať a kresliť. Hocičo. Len tak. V posledných mesiacoch sa k ním rada pridám. Tiež kreslím, len tak. Alebo mi oni povedia, že mám kresliť. Už neodpovedám „ja koňa neviem nakresliť“, „traktor ti lepšie nakreslí ocko“. Kreslím tak, ako to práve cítim. Skvelo to funguje aj s hrou na hudobný nástroj. Sadnem si za klavír a len tak si brnkám, čo mi práve napadne. Táto aktivita mi otvorila úplne iné obzory a možnosti. Okrem toho mi zakaždým vnesie do života o trochu viac pokoja. Určite vyskúšajte!
9. ČAS alebo VECI
Často nás stresuje skutočnosť, že nemáme, nerobíme a nie sme dosť. Máme aj inú možnosť. Nachádzať radosť v znovu objavovaní toho, čo už máme, robíme a sme. Dôležité: nechajte deti, aby boli tvorcami svojich skúseností.
10. Pridaná hodnota
Vo všetkom, čo robíte s deťmi, nehľadajte vždy pridanú hodnotu. Nechajte sa viesť svojím prirodzeným inštinktom.
11. Stimulujúce PROSTREDIE
Nenechajte sa obmedzovať priestorom. Choďte s deťmi von tak často, ako sa len dá. Umožnite deťom získať reálnu predstavu o priestore a čase. Les je geniálnym miestom.
12. Nech sa hrajú SAMÉ
Vždy, keď si všimnete, že je dieťa zaujaté sebou, urobte krok späť.
13. Rodinné VARENIE a STRAVOVANIE
Nechajte deti rozhodnúť, čo chcú jesť a nechajte ich podieľať sa na príprave jedla. Zvládnu toho oveľa viac, než si dokážete predstaviť. Môj 12-ročný syn dokáže uvariť minimálne 10 rôznych teplých jedál. A jeho nápady na nové gurmánske kombinácie sú neskutočné. Nechajte sa inšpirovať.
14. Rozprávka na DOBRÚ NOC
Milujem ukončiť deň čítaním a spievaním deťom. Neviem si predstaviť ukončiť deň príjemnejšie. A ono sú v tých rozprávkových knihách a piesňach ukryté všelijaké tajomstvá.
„Pomalé rodičovstvo je pre mňa o tom, ako dosiahnuť v domove rovnováhu. Deti sa musia snažiť a namáhať, to však neznamená, že detstvo by malo byť pretekmi. Pomalí rodičia dávajú svojim deťom veľa času a priestoru na objavovanie sveta podľa vlastných predstáv.“
Carl Honore
