Coronavirus ako príležitosť?

Ste pripravení pozrieť sa na „výnimočné stavy“ a krízy v živote INAK?

Podobne, ako to urobili už mnohí, ktorí nemohli ani nechceli zostať ticho, dnes sa aj ja pridávam k vyjadreniam k momentálnej situácii spôsobenej pandémiou coronavirusu. Chcem svojím príspevkom vyvolať ochotu pozrieť sa a hlavne urobiť pár „maličkostí“ inak, než sme boli doteraz zvyknutí.

Nejde mi ani tak o chlácholenie či poskytnutie motivácie alebo povzbudenia. Mojím zámerom je ponúknuť vám konkrétne nástroje, ktoré vám pomôžu nielen v tejto, ale každej ďalšej kríze, ktorá je vo vašom živote ešte pred vami.

Som mentorkou už viac než jednu dekádu. Posledné dva roky sa intenzívne venujem téme, ku ktorej ma doviedli osobné aj pracovné skúsenosti. Zasvätila som svoju prácu umeniu spomaliť a pokojne žiť. Vytváram nástroje a hľadám spôsoby ako aj napriek spomaleniu stihnúť všetko podstatné.

Naučila som sa pristupovať k životu inšpirovaná slovami Matky Terezy:

| JEDNA MALÁ VEC

Ľudia za mnou chodia najmä vtedy, keď sa zaseknú, uviaznu v živote. Pochopia, že takto ďalej žiť nechcú, nemôžu a nevedia, čo s tým. Obyčajne majú za sebou pár zmarených a neúspešných pokusov.

„Som tak vystresovaná.“ zdôveruje sa mi jedna klientka, „V mojom živote sa neustále čosi deje, permanentne musím niečo riešiť!“ snaží sa popísať svoje trápenie ďalší. „Myslíš, že keď si vypracem byt, počítač a vzťahy ako o tom všade píšu, zmení mi to život? pokúša sa nájsť riešenie tretí. Pýtam sa: „A čo robíš zvyšných 51 týždňov v roku?“

Pretože ak si vypraceme svoj domov, kanceláriu, počítač, vzťahy, ba aj hlavu pri „jarnom upratovaní“ či inom „detoxe“ a zvyšok roka žijeme chaoticky, dúfajúc, že nájdeme konečne „seba“, „pokoj“ či inú želanú kvalitu, bohužiaľ nepochodíme.

Upratať si v byte a v živote či absolvovať nejakú terapiu je určite dobrý začiatok, ale „detox“ samotný nám nepomôže. Čo nám skutočne pomôže je, každý deň robiť jednu malú vec inak – lepšie. Je to mocný a spoľahlivý spôsob, ako pochopiť.

Keď úroveň porozumenia narastie, potom nám tento „sebaobjav“ pomôže lepšie žiť. Nie opačne. Nie „objavovať seba, aby sme lepšie žili“. Tohto je plná tlač, kníhkupectvá i sociálne siete.  Náš spôsob života, ktorým sme sa vedome rozhodli  každý, aj ten najobyčajnejší deň žiť – naoko nudný, keď sme zavretý doma a nič zvláštne sa nedeje – je to, čo náš život môže zmeniť. Natrvalo.

Pričasto sa stretávam s odpoveďou „neviem“ alebo „čiastočne“ či „nie“, „skôr nie ako áno“, keď sa klientov opýtam, či sú šťastní v živote. Všetci majú spoločné jedno – vedia, že musia/ potrebujú niečo zmeniť. A potom idú a neurobia nič. Prosto pokračujú v živote, ktorý v skutočnosti žiť nechcú.

Až do okamihu, kým v sebe nenájdu odvahu urobiť niečo inak.

| NA CHVÍĽU ŽIŤ INAK

Nedokážeme konať inak – lepšie, kým nevieme, čo vlastne skutočne chceme. A ani to nezistíme, kým nezačneme tráviť sami so sebou viac času. Netrávime so sebou viac času, lebo ho nemáme. Nemáme ho lebo si ho nevieme (nechceme) nájsť. Lebo všetko ostatné je dôležitejšie.

Teraz nastala chvíľa, keď sa svet na chvíľu spomalil, zastavil, chce od nás, aby sme zostali doma.

Odrazu niet iného východiska, ako začať aspoň na chvíľu žiť inak. Neuveritľné množstvo z nás ide a naďalej hľadá spôsoby, ako to potlačiť, odmietnuť, rýchlo čímsi zaplniť. Len aby sme nemuseli byť sami so sebou. Len aby sme nemuseli ísť dovnútra, keď nastane kríza z akútneho nedostatku podnetov prichádzajúcich zvonka.

Máme ťažký deň, ideme na facebook. Cítime prichádzajúcu depku, siahneme po čokoláde alebo voláme kamoške, aby sme sa z toho vyrozprávali. Neustále sa „oštrujeme“ týmito „náplasťami“.

Prestali sme sa cítiť pohodlne sami so sebou. Berieme telefón do ruky a neustále sa niečím zamestávame. Áno. Byť sám so sebou je jedna z najväčších výziev, s ktorou sa v živote stretneme.

| PANDÉMIA

Ocitli sme sa nielen v pandémii coronavirusu ale i epidémii informácií a návodov ako žiť, ako „nájsť samého seba“, „ako byť šťastný“ a pod. Epidémiou globálnych rozmerov to nazývam vedome a úmyselne. Nevieme, čo robiť. Hľadáme odpovede v novinách, časopisoch, na terapiách, na internete či v knihách.

Informácií je taký pretlak, že v konečnom dôsledku, akokoľvek pozitívne a snáď aj konštruktívne sú, narobia v našich životoch ešte väčší zmätok. Prečo? Lebo oni nie sú tým pravým zdrojom odpovedí na naše otázky. Žiadna informácia na tomto svete nevyrieši nijakú krízu, kým zostane len informáciou.

| VÝZVA ZOSTAŤ DOMA NIE JE VÝZVOU K INERCII

Skutočnú odpoveď nájdeme len u seba. A máme tam odpovede na všetky otázky. Stáčí zostať ticho, položiť tú správnu otázku a s dôverou vyčkať na odpoveď. Vypnúť všetok vonkajší šum, aby sa k nám dostal signál. Stačí 5 minúť denne. Stačí dve minúty ráno a dve večer. Zostať doma, v tichu a chvíľu počúvať. A keď odpoveď príde, urobiť podľa nej každý deň jednu malú vec – inak.

Napriek tomu, že stáčí malá vec, je to ohromne ťažké. Lebo s tou časťou v nás, v ktorej sú uložené všetky naše spomienky, skúsenosti, zážitky, vzorce a návyky, nedokážeme byť v kontakte. Situácia, v ktorej sa dnes nachádza svet je obrovskou príležitosťou, ktorá sa už v našom živote nemusí opakovať.

Sú to práve náročné situácie v živote, intenzívne skúsenosti, ako je blízka smrť, narodenie prvého dieťaťa, dramatický rozhod s partnerom, náhla neželaná strata zamestnania či všeobecná karanténa, ktoré robia naše podvedomie tvárnym. Máme jedinečnú šancu pretvoriť naše vzorce myslenia. Návyky, podľa ktorých sa správame, zachodené rutiny poskytujúce falošný pocit pohodlia.

Situácia, kedy všetci musíme zostať na chvíľu doma a žiť inak, ako sme zvyknutí, urobila našu podvedomú myseľ ľahšie formovateľnou. Máme príležitosť zbaviť sa starého, hodnotu neprinášajúceho a vytvoriť nové – návyky, vzorce fungovania, urobiť rozhodnutia, a tak navždy zmeniť spôsob, akým žijeme.

Pripravila som pre vás tri-jednoduche-kroky, ktoré môžete urobiť hneď a využiť čas v karanténe nato, aby ste po jej skončení vyšli z bytu iní. Lepší. Pripravení žiť život, ktorý naozaj žiť chcete. Život plný chuti.

| TRI „MALÉ VECI“, KTORÉ ZMENIA VŠETKO

(plnú verziu nájdete tu: tri-jednoduche-kroky)

1. Von z hlavy

Sadnite si na chvíľu niekam, kde budete sami. Napíšte na papier správu, ktorou chcete „niekomu“ vysvetliť svoj problém.

Keď totiž svoj problém do detailov vysvetľujete inej osobe, ste donútení zmeniť perspektívu. Dívať sa na vec z nadhľadu a nie z hĺbky vlastnej mentálnej priepasti, v ktorej ste uviazli.

Dôležitým momentom je dostať danú vec z hlavy. Dať dohromady vysvetlenie starostlivo a s trpezlivosťou. Robte to s vedomím, že „ten“, komu svoj problém líčite, nemá všetky potrebné informácie a nerozumie súvislostiam tak, ako im rozumiete vy. Objavíte zaujímavé súvislosti a nové možnosti.

Ak chcete, môžete svoje vysvetlenie podať reálnej, objektívnej osobe. Nie je to však nutné.

2. Päťkrát prečo

V tomto kroku nejde o nič iné ako jednoducho rozobrať výzvu, pred ktorou stojíte a využiť ju vo váš prospech.

V momentálnej situácii, či už cítite paniku, strach, hnev alebo otrávenosť,  je veľmi ľahké prepadnúť pocitu, že nás okolnosti držia ako rukojemníkov. A nemusí to byť len coronavirus. Takýchto „démonov“ je v našom živote viac – platenie hypotéky, starostlivosť o chorého či starého člena rodiny, práca, ktorú nenávidíme, manželstvo, z ktorého sa vytratila láska.

Môžeme sa schúliť v strachu, búriť proti osudu, hrať mučeníka, ľutovať sa alebo čakať že nás „zázrak z nebies“ zachráni. Alebo si môžeme „vyhrnúť rukávy“…

Ako ľudia máme sklon vnímať veci horšie, než v skutočnosti sú. To nás vedie k pocitom bezradnosti a bezmocnosti. Pritom to nikdy nie je až tak „zlé“. Nikto a nič nám nemôže vziať slobodu urobiť rozhodnutie a konať.

Aj úplne malý krok dokáže naštartovať zmenu okolností. A tým najlepším prvým krokom je zastaviť sa na okamih a pozrieť sa na náš problém (čokoľvek, čo v nás vyvoláva negatívne či akokoľvek nejasné, zmiešané pocity) tak, aby sme boli schopný rozobrať ho na časti. Prečítajte si ako.

Keď svoj problém takto rozpitvete, prídete na to, že príčina nie je tam, kde ste sa pôvodne domnievali. Ukrýva sa v podobe strachu alebo neuspokojenej potreby.  A to je dôležitý bod, od ktorého sa pri hľadaní riešenia môžete odraziť.

Každá vaša výzva je zrkadlom odhaľujúcim vašu zraniteľnosť, neistotu, slabiny a strachy. Príjmite ju s pokorou a zvedavosťou dieťaťa. Objavíte tak cestu von. Cestu vpred. Svoju cestu, ktorou máte v živote ísť. A to je predsa zmyslom života. Či nie?

3. Priestor

Keď v živote uviaznete a nedokážete nájsť riešenia či odpovede na svoje otázky, vo väčšine prípadov to znamená, že ste stratili perspektívu.

Skôr, než začnete hľadať odpovede vonku, pokúste sa získať nadhľad opustením danej záležitosti. Vedomým zídením z cesty. Robením niečoho, čo ste nikdy v živote nerobili (a možno vždy chceli).

Aby ste nestratili niť k vášmu hlavnému problému, vyberte si niečo, čo môžete zrealizovať (dokončiť) do dvoch týždňov alebo kým neskončí karanténa.

Budete vystavení niečomu novému, použijete svoju myseľ iným spôsobom. Prídete na myšlienky, na ktoré by ste inak neprišli. Každou novou skúsenosťou rastiete a získavate novú perspektívu. Na konci budete o trochu iní, než ste boli vo chvíli, keď ste uviazli. A to, priatelia, mení všetko!

Zdieľajte, prosím, svoje skúsenosti. Zdieľajte, aký život túžite žiť. Zdieľjte, čo potrebujete, aby ste boli šťastní. Zdieľajte svoje otázky a pochybnosti. Ak urobíme malý krok u seba, zmeníme celé ľudstvo a urobíme svet lepším miestom nielen pre seba, ale aj pre naše deti a generácie po nás.

Máme jedinečnú príležitosť zanechať svoje vlástné stopy v histórii. Prosím, nezahoďme ju! Podporme sa navzájom!