Rozhovor s klientom – časť 2.

(Prvú časť rozhovoru nájdete tu.)

Radikálne zjednodušenie života je vždy intenzívna skúsenosť. Áno, môžeme čakať na inú intenzívnu skúsenosť v živote (blízka smrť, rozvod, výpoveď). Ale nemusíme.

Keď totiž prechádzame intenzívnou skúsenosťou, naša nevedomá myseľ – skladisko všetkých našich vzorcov, návykov, spomienok atď. – sa „zahrieva“, stáva sa ľahko formovateľnou. Je to krásna príležitosť pretvoriť ju. Môžeme teda vytvoriť nové vzorce a rituály, ktoré majú schopnosť zmeniť náš životný štýl naozaj do hĺbky.

Všetky nové vzorce budú veľmi ťažko prelomiteľné po pár týždňoch či mesiacoch, keď sa naša nevedomá myseľ ochladí. Inými slovami – zvykneme si na novú situáciu.

A potom? Hovorila si o vedomom zameraní sústredenej energie…

Áno. Najprv jej musíme nahromadiť čo najviac. Potom, ako sme si zjednodušili život a zabránili nevedomým stratám energie, by nám malo logicky zostávať energie viac.

Túto nezačneme hneď zase púšťať von. Teraz ju potrebujeme presmerovať dovnútra. A tu je kameň úrazu.

Tomu verím. Netuším, čo presne znamená „nasmerovať dovnútra“…

 A nie si sama. Väčšina ľudí to nevie. Alebo lepšie – vyhýba sa tomu. Ono totiž presunúť sústredenie dovnútra – inými slovami ísť k sebe, je jedna z najťažších vecí, s ktorými sa v živote stretneme. SKUTOČNÁ VÝZVA.

Jediným spôsobom, ako to zvládnuť je naučiť sa prijať seba samých takých, akými sme. Ak to neurobíme, zostaneme navždy škrečkom v kolese.

Lenže to nie je úprimné. Tváriť sa, že mám všetko na sebe rada.

Prijať sa neznamená ignorovať nedostatky. Znamená to uznať, kde sa práve nachádzaš. Máš rovnako ako tvoj momentálny život, dobré stránky a nie až tak dobré stránky. A to je v poriadku.

Skús sa na seba pozrieť ako na dom v rekonštrukcii. Je na ňom stále potrebné pracovať. Je to nedokončený projekt.

Tak teda ako pokračovať v tomto „projekte“? Čo mám presne robiť?  

Vrátiť sa k základom. Naučiť sa dýchať, jesť, spať, vstať ráno z postele, osprchovať sa…

NAUČIŤ SA SÚSTREDIŤ!

Môžeš mi dať konkrétny príklad? 

Rozhodni sa jeden celý deň venovať sústredeniu. Keď sa budeš s niekým zhovárať – venuj mu celú svoju pozornosť a súcit – bez premýšľania o tom, čo mu povieš, ako zareaguješ.

Alebo keď pracuješ na počítači – pracuj LEN na počítači. Keď varíš, sústreď sa plne na varenie. Krátko a dobre – trénuj svoju pozornosť a sústredenie počas celého dňa.

Máš na to nejaký trik?

Pôjde to oveľa ľahšie, keď vedome spomalíš.

Niečo na tom bude. Som fakt dosť vystresovaná. Toľko sa toho deje v mojom živote. Myslíš, že keby som začala napríklad tým, že si  ráno za sebou upracem, zlepší to môj deň? Kdesi som čítala, že to pomáha.

A čo budeš robiť zvyšných 23 hodín? Ak urobíš všetko pre skvelý štart do dňa a zvyšok času jednoducho „prežiješ“ ako si zvyknutá, žitím v zmätku – robením vecí, ktoré ti v skutočnosti neprinášajú radosť a naplnenie – je to síce dobrý začiatok, ale v skutočnosti ti to dlhodobo nepomôže.

Je to ako keby si počas nasledujúcich dvoch-troch týždňov raňajkovala mrkvu a celý deň potom jedla hamburgery s hranolkami a pizzu, v presvedčení, že sa zdravo stravuješ.

To, čo na začiatku skutočne podporí seba objavovanie je celodenný a každodenný spôsob života. Trénuj svoje sústredenie, o ktorom som predtým hovorila.

Ako bude úroveň tvojho seba objavovania postupne pomocou tohto tréningu rásť, tak ono postupne začne podporovať tvoj životný štýl.

NIE OPAČNE!

Čiže nezačnem prácou na spoznávaní seba, aby som zmenila svoj život? Veď sa to všade odporúča.

 A preto stále toľko ľudí beží ako škrečok v kolese, zatvorený v klietke, z ktorej sa nevie dostať von a ani nevie, že táto možnosť existuje. Presne preto je väčšina ľudí závislých na pomoci zvonka.

Na prvom mieste je spôsob, akým žiješ. Každodennosť. Malé veci – vykonávané pomaly, vedome, sústredene. Robené s radosťou.

A všetko ostatné?

Všetko ostatné – veci, ktoré robíš, lebo „musíš“, znamená presne – žiť v zmätku. Lebo v skutočnosti nič nemusíš. Porozmýšľaj nad tým.

Dobre. Ako prvé zjednoduším svoj život na to najdôležitejšie – poriadne si v živote upracem. Potom vezmem svoje obmedzené množstvo energie a toto sústredím na ľudí a veci, na ktorých mi záleží. Ja si ale nie som istá, na čom najviac záleží. Záleží mi na veľa veciach.

Začni deň tým, keď ráno vstaneš, osprchuj sa a sadni si na nejaké tiché miesto. Na 5 minút. Zatvor oči. Párkrát sa zhlboka nadýchni a vydýchni. Uvoľni sa a začni sa so sebou v duchu rozprávať. Úplne rovnako, ako by si to urobila s osobou, ktorú si práve stretla vo vlaku a nič o nej nevieš. Zaujala ťa a chceš ju bližšie spoznať.

Spočiatku bude komunikácia povrchná. Postupom času však bude stále hlbšia. Budeš hovoriť o oveľa osobnejších veciach. Po pár týždňoch či mesiacoch sa spoznáš omnoho lepšie.

Rovnako ako sa učíš dôverovať cudzej osobe, ktorú postupne lepšie spoznávaš, učíš sa postupne dôverovať aj sebe.

Uvidíš veci, ktoré sa ti budú páčiť viac, iné menej, nejaké možno vôbec. Buď na to pripravená. Väčšina ľudí to práve tu vzdá. Nepríjemné veci ich donútia otvoriť oči s myšlienkou: „Toto nemá cenu! Je to zbytočné! Môj čas môžem tráviť aj lepšie!“ Alebo si povedia: „Toto sama nikdy nezvládnem!“

Nemôžeš si byť istá tým, čo chceš, kým so sebou nestráviš dostatok času.

To dáva zmysel. Myslím, že viem, čo mám robiť.

Myslíš?

Viem, cítim. Ďakujem.

S radosťou. Vieš, ľudia chodia za mnou a hovoria, že nie sú šťastní, že chcú alebo potrebujú niečo zmeniť.

Dôležité je začať niečo robiť.

Inak.

Malé veci.

Každý deň.

Prestať s okamžitou platnosťou žiť život, ktorý žiť nechceme.

Život je jednoduchý. Netreba ho analyzovať. Zbav sa všetkého, čo nechceš. Nakoniec ti zostane len to, čo chceš.

Nájdi v sebe odvahu cez to prejsť.

Je ešte niečo, čo môžem robiť? Čo ma v tom podporí, aby som vydržala? Zvládla to sama?

 Áno. Tieto štyri veci:

  1. Váž slová. Vedome si vyberaj či je vôbec potrebné hovoriť. Ak áno, čo a prečo chceš povedať.
  2. Nezabudni, že kam ide tvoja pozornosť, tam ide tvoja energia. Je treba ju nasledovať skutkami – urobením všetkého čo teraz urobiť môžeš, najlepšie ako v danej chvíli dokážeš.
  3. Dokončuj, čo začneš – to je ten najlepší spôsob pestovania výdrže a pevnej vôle.
  4. Polož si každé ráno otázku:

– čo chcem?

– kam chcem v živote ísť?

– čo ma napĺňa radosťou?

Nehľadaj odpoveď v tvojej mysli. Zostaň počas dňa otvorená. Odpoveď si ťa nájde.

Chceš zažiť svoj vlasný rozhovor s mentorkou? Rezervuj si termín – zodpoviem vaše otázky a spoločne zistíme, kde môžete začať už dnes. Rozhovor vás k ničomu nezaväzuje. Počet miest je obmedzený – tak neváhajte.

Stačí poslať e-mail s predmetom „Orientačná konzultácia“ na info@miroslavatomasko.sk alebo si priamo vyberte termín, ktorý vám vyhovuje tu>>.