Môj príbeh

Žila som život

v neustálej snahe vyhovieť všetkým. Kým som konečne povedala "dosť!".

Umenie pokojne žiť

Zmysluplný život pre mňa už nie je miestom, kam smerujem. Zmysluplný život je niečo, čo si môžem vychutnávať práve teraz a kedykoľvek, kedy budem chcieť. Trochu radosti každý deň znamená doživotnú radosť.

Učím ľudí robiť obyčajné veci neobyčajne dobre. Práve ony v sebe nesú  schopnosť prinášať pokoj, ukazujú nám vo svojej jednoduchosti, ako riešiť problémy v živote a hľadať nové, neobjavené riešenie tam, kde sme ho doteraz nikdy nehľadali.

Rok nula

„Mirka? A všimla si si, ako naše deti v poslednej dobe veselo poskakujú, sú uvoľnené, stále sa smejú, vymýšľajú si neuveriteľné hry a neustále rozdávajú lásku a pohodu telom i dušou?“, opýtal sa ma nedávno môj manžel len tak, uprostred lenivej nedele. „Áno, všimla. Je to nádherné. Som fakt šťastná, keď vidím, akí sú radostní“, uvedomujem si rázom nahlas. „A je ti jasné prečo to tak je?“, vyzvedá môj muž ďalej.

Zastavím sa, zamyslím sa a chvíľu pozorujem naše tri deti – Emma si pospevuje pesničku, ktorú si práve vymyslela a po siedmy krát skladá utierky na koberci v obývačke. Jan vyprevádza ovečky „na pašu“ a vysvetľuje im, že sa nemusia báť, lebo ich žiadna líška nezožerie. Anton číta a fascinovane vysvetľuje čosi o tornádach.

„Lebo ich mama je prvý krát v živote skutočne prítomná“, vyruší ma z môjho zamyslenia Tomo. „Prosím?“, snažím sa zachytiť význam jeho slov. „Neviem čo a neviem ako si urobila, ale si plná energie, ľahkosti, radosti. Kŕč, v ktorom si za posledných 10 rokov žila je preč. Dokážeš len tak byť a neriešiť. Si otvorená a nebojíš sa.”

Zmenilo sa všetko

Dívam sa ďalej na naše deti a docvaklo mi, že sa zmenilo všetko, na čo sa pozerám. Moje deti, byt, v ktorom žijeme, môj manžel, moji rodičia, priatelia, moje podnikanie. Hoci je na prvý pohľad všetko „po starom“, na prvý pocit je všetko inak. Zmenilo sa všetko viditeľné potom, ako som zmenila neviditeľné.

Žijem život s ľahkosťou, lebo som prijala nepríjemné nepohodlie nevedomosti o tom, čo príde, čo sa stane, čo bude ďalej. Odpustila som a odpustila som si. Vďaka uprataniu si v hlave sa cítim slobodná.

Som plná energie a radosti, lebo som konečne uvoľnila kŕčovité zovretie okolo všetkého, na čom mi záležalo. Dokázala som odhodiť veľkú časť nákladu, ktorý som hromadila takmer 40 rokov.

Nemusím

Prestala som sa báť ticha, tmy a jednoduchého bytia, lebo ma učia viac ctiť a vnímať. Už sa neponáhľam, lebo si uvedomujem, že nemusím zvládnuť všetko hneď teraz. Naučila som sa, že je oveľa lepšie nechať veci vychladnúť. Situácie stráviť. Vedome si vyberať.

Uvedomujem si, akú silu v sebe mám potom, ako som sa vedome starala o svoj domov a o svoj život počas celého uplynulého roka – ROKU NULA – deň čo deň.

Dnes si užívam skutočnosť, že som tu (a veľa nechýbalo, aby to bolo inak) a uvedomujem si, že neexistuje nič, čo by som musela robiť, zlepšiť či uskutočniť. Dnes viem, že všetko, čo potrebujem mám už teraz.

Pár vecí, v ktoré verím...

  • Všetko sa deje z konkrétneho dôvodu.
  • Každý deň je krásny a stojí zato ho žiť.
  • Veľká a trvalá zmena je výsledkom každodenných malých krokov.
  • Existuje dôvod, prečo je tu každý z nás. Máme poslanie.
  • Tam hore je vždy priestor a nikto tam nezačal.

Dno číslo deväť

Toto ale ešte pred rokom nebol môj život.

Tri deti, na ktoré som bola väčšinu času sama, a preto boli väčšinu času „samé“. Práca, ktorá ma vlastne nikdy nebavila, lebo som dovolila peniazom rozhodovať. Podnikanie, ktoré prestalo rásť, lebo som nemala čas venovať sa mu . Zanedbané ubolené telo s diagnózou roztrúsenej sklerózy. Manželstvo v agónii. Materiálna i emocionálna závislosť. Takmer žiadni priatelia, narušený vzťah k rodičom.

Ani neviem presne povedať, koľko krát som v živote začínala od začiatku (deväť krát?). Túžila som veci zmeniť. Ako mentorka a koučka som bola schopná podporiť zmenu  životov iných ľudí. Natrvalo. To ma neskutočné napĺňalo a znovu a znovu motivovalo. Mne samotnej ale niekde na ceste opakovane dochádzalo palivo.

Prečo som aj napriek intenzívnej práci na sebe tak veľmi zahltená? Prečo je tak ťažké pustiť veci z rúk?

Perfekcionizmus. People pleasing. Absencia vlastnej hodnoty. Veľké ciele. Predsavzatia. Nezrealizovateľné výzvy.

Poriadok v živote

Trvalo mi takmer 20 rokov, kým som rozlúštila kód – zozbierala odpovede a otestovala ich v reálnom živote. Výsledkom je extrakt najdôležitejších východísk a prístupov k trvalej zmene. Zostrenie vnímavosti, jednorazové a kompletné upratanie si v živote a Kaizen – japonský koncept malých krokov vedúcich k veľkým zmenám.

Tieto tri princípy aplikované súčasne rozpúšťajú fyzický, mentálny, emocionálny a energetický neporiadok. A to nie bežným smerom zvonka dovnútra, ale opačne – zvnútra von. Keď si v živote takto upraceme, utíši sa hluk v našej hlave a prenikne nám do života viac svetla. Natrvalo.

Namiesto „útoku na stres“ a sústredenie sa na zbavovanie vecí, ako nás učia mnohé koučingové a poradenské metódy, je mojou víziou pomáhať šetrnejšími spôsobmi zbaviť sa základných príčin problémov – vzorcov, presvedčení, reakcií, návykov, závislostí – všetkého, čo nás brzdí a obmedzuje.

Tadiaľto vedie cesta von...

  • Pravideľným cibrením zmyslov, vrátane toho šiesteho.
  • Jednorazovým a kompletným uprataním si v živote - nie vyhadzovaním, ale rozhodnutím, čo a prečo zostáva
  • Malými krokmi vedúcimi k veľkým zmenám - každý deň.

Šťastie, v ktorom je možné rásť

Vytýčila som teda niekoľko virtuálnych trás. Dlhších i kratších. Nazývam ich „púťami“, lebo nie je kľúčovým dôjsť do cieľa, ale naučiť sa prekonávaním malých každodenných prekážok a výziev vnímať to skutočne dôležité.

Mojím zámerom a vášňou je sprostredkovať vám absolvovaním "púte" neustále rastúci pocit vnútornej sily a schopnosti meniť neviditeľné, aby sa tak zmenilo viditeľné. Pomáhať vám vnímať, vytvárať a cítiť to, po čom túžite už dnes. Lebo žiadne zajtra nám nikto nezaručí.

"Moja kríza bola začiatkom konca môjho uctievania zaneprázdnenosti dávajúcej falošný pocit vlastnej hodnoty - a začiatkom môjho prebudenia k vedomému životu, ktorý má jasný zámer."

"Učím ľudí robiť obyčajné veci neobyčajne dobre."

"Zistila som, že nič nie je tak v súlade s nešťastím, ako tráviť čas spôsobom, ktorý mi neslúži."

"Naše rany a pády sú miestom, odkiaľ pochádzajú niektoré z našich najvýraznejších silných stránok."

"Prečo väčšina z nás  trávi svoje dni sústredením sa na to, čo nemáme?"

"Musí existovať lepší spôsob. Spôsob, ako mať hojnosť bez zaneprázdnenosti a šťastie bez zhonu."

Rozhodla som sa:

  • Skrátiť môj pracovný čas na polovicu.
  • Sprístupniť vám celú výučbu, ktorá bola doteraz k dispozícii a cenovo dostupná iba malému počtu VIP klientov - zadarmo alebo za zlomok ceny.
  • Splniť si svoj sen a písať knihy.