Mojich 43 životných lekcií

Počas svojich 43 rokov života som sa naučila: 

Veriť na zázraky. A keď sa zázraky práve nedejú mne, robím všetko preto, aby som sa stala zázrakom v živote niekoho iného. 

Dať času čas. Byť trpezlivá. Čas vylieči takmer všetko. 

Nikdy nie je neskoro na šťastné detstvo. Vyliečiť traumy z prvého a to druhé je potom len na mne. 

Žiadať o pomoc, obzvlášť s vecami, ktoré ma neinšpirujú. 

Vedome si vyhradiť sústredený čas na úlohy. A čo nestihnem, jednoducho v daný deň nedokončím. 

Dovoliť si nevedieť. Nemať odpoveď. EŠTE. 

Nevenovať priestor nikomu, kým som ho nevenovala sebe. 

Hovoriť nie, keď CÍTIM nie. A hovoriť áno, keď CÍTIM áno. 

Moja vnútorná sila spočíva v mojej ochote a schopnosti cítiť. 

Nemusím byť “dosť dobrá”, “dostatočne vyrovnaná”, dostatočne xy, aby som mohla mať prácu, ktorá ma napĺňa, nepodmienečnú lásku a naplnený život. 

Byť vzorom a viesť vlastným príkladom nie je o popieraní alebo maskovaní neporiadku, problémov, nepríjemných emócií. Je o tom, že som schopná si ich pripustiť, prijať ich presne také, aké sú.

Moja oddanosť pokoju ma učí o živote a sebe samej viac, než čokoľvek iné. 

Podržať samú seba vo svojich emóciách, nevyhýbať sa im, neskrývať ich, lebo sú cestou k trvalému uzdraveniu, sú cestou k sebe. 

Nosím v sebe nevysýchajúci prameň kreativity, zmyselnosti a života po celý čas. 

Pokoj je tajomstvom dlhého a naplneného života. Umožnňuje nám spojiť sa s našou vášnou, kreativitou a našim jedinečným sebavyjadrením. 

Moju životnú silu najviac oslabujú potlačené, intenzívne emocionálne stavy a nespracované vnútorné zranenia. 

Najväčší dar, ktorý môžem dať svojim deťom je práca, ktorú robím sama na sebe, na svojej vlastnej ceste k tomu, kým skutočne som. 

Používať silnú energiu, ktorú prináša hnev na postavenie a upevnenie si hraníc namiesto boja. 

Ak cítim silnú motiváciu, nezačínam hneď niečo nové, ale pozriem sa nato, čo už som urobila a čo funguje. Kopec začatého a nedokončeného je neviditeľnou dierou v energetickej nádrži. 

Keď sa mi podarí niečo dokončiť, neponáhľam sa hneď k ďalšej veci, ale venujem čas a priestor vnútornej integrácii, stráveniu urobeného a zažitého. 

Neposudzovať moje skúsenosti ako dobré alebo zlé. Pretože všetky potrebujem nato, aby som spoznala svoje súčasné hranice. 

Ak je moja studňa (takmer) prázdna, robím rozhodnutia z pozície strachu a nedostatku. Ak je plná, z pozície lásky a hojnosti. 

Uspokojenie sa s omrvinkami ma nenasýsti. Naopak, udržiava ma dlhodobo vyhladovanou a hlboko nespokojnou. 

Žiť svoj život pre vzťah, po ktorom túžim. Tráviť svoje dni tak, ako by som v “dokonalom” vzťahu už bola. 

Namiesto snaženia zredukovať stres, napĺňať svoje dni aktivitami, ktoré vracajú môjmu životu chuť, radosť, silu a vášeň. 

Čím menej sa snažím veci zaobaliť a urobiť stráviteľnejšími, čím menej skrýva, čím viac svojej “nahoty” prinášam, tým väčšiu silu moja práca, výchova, slová či láska majú. 

Keď som prehnane emocionálnou a reaktívnou, cítim sa preťažená a vyčerpaná, vytvorím si bezpečný pristor, vyberám si samotu a nemilosrdnú úprimnosť k sebe samej. A tu sa rodia skutočné poklady. Tu sa temnota mení na svetlo. 

Začať deň hlasným, blaženým výdychom. Nežným dotykom vlastného tela a otázkou, čo potrebujem. A potom si to doprajem prostredníctvom maličkostí počas celého dňa.

Keď chcem viac rovnováhy a sebaistoty v zmätku, nachádzam ju v mojich nohách pevne stojacich na zemi. Vnímam a cítim svoje hranice. 

Keď chcem viac prirodzenosti a uvoľnenia, nachádzam ich v rukách a bokoch voľne plynúcich v intuitívnom pohybe. 

Keď chcem viac vnútornej sily, siaham po ohni v mojich útrobách, po suverénnom postoji a pohybe, nechám sa viesť telom a jeho “áno” a “nie”. 

Keď potrebujem viac slobody, vytváram si priestor, kde na chvíľu odkladám potrebu čokoľvek riešiť. 

Keď túžim viac dôverovať, vstupujem vedome do neistoty, do zažitia nepoznaného a umožňujem môjmu telu, aby mi ukázalo, čo je možné. 

Pre schopnosť pustiť veci z rúk, vzdať sa kontroly a viac sa odovzdať životu väčšinou stačí hľadať čaro vo všednosti. 

Ja som ja. Toto je môj dar svetu. Neospravedlňujem sa za seba, nezmenšujem samú seba, neskrývam svoju zraniteľnosť. Nedávam si servítku pred ústa, keď niekto prekročí moje hranice. 

K hlbokému vnútornému posunu dochádza vtedy, keď v ťažkej chvíli zotrvám, umožním jej aby mnou prešla, otovená a bez snahy byť “silná”. 

To, že mám na niečo čas a energiu neznamená, že je to to pravé pre mňa. 

Stretávať sa len s mužmi, ktorí sú silní a dôslední. 

Nadväzovať priateľstvá, ktoré sú obojstranne obohacujúce, kde obe strany dokážu dávať i prijímať. 

Svoje deti vychovávať tak, ako to cítim, nie ako sa to má alebo odo mňa očakáva. 

Pustiť z rúk a vzdať sa čohokoľvek, čo (už) do môjho života nepatrí, pretože z celého srdca verím, že život má pripravené niečo ešte lepšie. 

Transformácia mojich vnútorných presvedčení prostredníctvom práce s telom je miestom, kde sa dejú zázraky. 

Potrebujem žíť na hranici, robiť veci inak ako je bežné, ako sa očakáva. (Mami, obdivujem, ako si to so mnou zvládla).

… ak ťa jedna či dve veci inšpirovali, podeľ sa so mnou. Budem sa veľmi tešiť.

Vždy s láskou

Mirka

Naučím vás robiť obyčajné veci neobyčajne dobre. Ukážem vám ako spomaliť a dať si život do poriadku, aby ste stihli všetko dôležité ešte dnes. Viac o mne nájdete tu.>>
  • ebook: S čistou hlavou

    Zrealizujte dlho odkladané veci a nájdite zmysel a naplnenie vo všetkom, čo robíte.

  • Nejnovější články
  • Kategórie
  • Vidíme sa na Facebooku