Štyri návyky pre život s ľahkosťou
Veci sú ťažké, len pokiaľ ich nesieme. Tak ich teda pustime z rúk! Čokoľvek to je. Ako? Čítaj ďalej.
Minulosť je väzenie
Možno poznáte prirovnanie náročnosti života a hromady úloh, ktoré deň čo deň nesieme na ramenách k ruksaku plnému kameňov. Každý kameň v tomto pomyselnom batohu predstavuje jednu vec, osobu, činnosť, spomienku či čokoľvek, čo nás akýmkoľvek spôsobom zaťažuje.
Jedným z najväčších kameňov, ktoré si nesie väčšina z nás je naša minulosť. A minulosť je väzením. Tento kameň je tak ťažký, že sa kvôli nemu veľakrát nedokážeme pohnúť z miesta. Inými slovami uviazneme. A keď hovorím o minulosti, nemám na mysli len spomienky či skúsenosti. Ale predovšetkým pravdy, ktorým sme kedysi uverili, domnienky, v ktorých žijeme.
Jedna z najfrekventovanejších domnienok je, že nemôžeme žiť inak. že nepatríme medzi tých pár šťastných, ktorý si plnia svoje sny.
Návyky – činnosti i myslenie, ktoré automaticky opakujeme deň čo deň bez toho, aby sme si položili otázku, či to skutočne chceme. A ak áno, tak prečo.
Koľko percent z toho, čo počas dňa zažívate, o čom premýšľate, čo cítíte, vidíte a robíte, kým ste – skutočne chcete robiť, mať a byť?
Robila som dlhodobý prieskum medzi mojimi klientami. Ich úlohou bolo počas jedného týždňa sledovať a zapisovať si, čo všetko robia. Po týždni som ich vyzvala, aby si nezávisle od poznámok z predchádzajúceho týždňa spísali dva zoznamy vecí.
Prvý zahŕňajúci veci, v ktorých vynikajú, ktoré hravo zvládajú, prinášajú im najlepšie výsledky. Všetko, čo milujú, čo ich náplňa a prináša im radosť a energiu. Druhý naopak, obsahujúci všetko, čo ich oberá o energiu, nemajú radi, nejde tak, ako by chceli. Prosto všetko, čo ich vyčerpáva a znechucuje.
V závere mali odpovedať na otázku, koľko percent času počas týždňa venujú aktivitám, v ktorých vynikajú. Výsledok zarazil každého jedného z nich. A musím podotknúť, že to boli „navonok úspešní“ ľudia. Čo myslíte, koľko percent to v priemere bolo?
Rovných 22%. To znamená, že veľkú väčšinu svojho času – celých 78% venovali veciam, o ktorých boli presvedčení (domnienky a staré presvedčenia, pravdy, ktoré prevzali a ktorým uverili), že ich robiť musia, že nemajú inú možnosť. Hoci ich nemajú radi, pretože v nich nie sú obzvlášť dobrí, vyčerpávajú ich a v mnohých prípadoch im chýbal skutočný zmysel. 78% svojho času žili v minulosti.
Ako myslíte, že vyzerá život, keď každý deň, celý týždeň, mesiac a roky
fungujeme tak, ako to ukázal môj prieskum?
A čo keby sme tu a teraz aspoň jednej veci, ktorú počas týždňa robíme povedali NIE alebo ju dali robiť niekomu inému? Aké okamžité výhody by nám prinieslo toto rozhodnutie?
Budúcnosť je neistá
Ďalším kameňom v batohu, ktorý takmer všetci so sebou ťaháme je budúcnosť. Tu znovu narážame na presvedčenia v kombinácii s očakávaniami. Presvedčenia o tom, ako by „to malo byť“. A potom očakávanie, že to tak aj bude. Lenže to takto nefunguje. Budúcnosť je neistá. Nikto sa nás nevie, čo sa presne stane. Na konci sme sklamaní, frustrovaní, vyčerpaní. Drieme a výsledky tomu nezodpovedajú. Staráme sa o vzťahy (starostlivosťou o druhých v ich teritóriách) a tieto sú deň čo deň zdrojom hlbokých sklamaní.
Čo ešte?
Čo ďalšie nesiete vo svojom batohu? Sťažovanie sa? Porovnávanie sa s druhými? Kritizovanie? Viac úloh než dokážete v pohode zvládnuť?
Keď je záťaž neznesiteľná
Občas robím niečo, čo je vo svojej podstate jednoduché urobiť a robí mi to fakt dobre. Je to taký rituál, ku ktorému ma prvýkrát „postrčil“ pred 13 rokmi môj kouč. Vydám sa, občas aj s deťmi, na prechádzku k moru alebo jazeru. Každý nesie svoj prázdny ruksak.
Postupne popri ceste zbierame kamene, ktoré nám pripomínajú nejakú našu momentálnu záťaž. Chorobu, konflikt, návyk, ktorý prestal slúžiť, vzťah, ktorý nás ťahá ku dnu, činnosti, ktorých je nejako priveľa, strachy a obavy, neistoty…. Všetko, čo je inak ťažké uchopiť, vziať do rúk.
Kým každý z nich vložíme do ruksaku, napíšeme/ nakreslíme naň, čo presne znázorňuje. Keď začne byť záťaž na ramenách neznesiteľná, nájdeme si príjemné miesto a každý zo svojho ruksaku vyberá jeden kameň za druhým a zbavuje sa záťaže tým, že ju vyhadzuje – necháme všetky kamene postupne potopiť vo vode.
A ten pocit potom, keď kráčame s prázdnymi batohmi je na nezaplatenie. Postupom času som si uvedomila a ukazujem to i svojim deťom, že sa oveľa viac učíme zbavovaním vecí, odpútavaním sa od naučených právd a neslúžiacich návykov než získavaním nových či hľadaním seba samých z pozície zotrvávania či hrabania sa v minulosti.
Keby som to celé chcela zjednodušiť, tak poviem:
- Rozhodni sa, čo v živote chceš – povedzme lásku, pokoj, (doplňte)
- zbav sa všetkého, čo láska, pokoj, (…) nie je.
Priveľa premýšľame. Keď premýšľame, uniká nám život. V okamihu, keď začneme premýšľať a rozprávať, prestávame sa pozerať, prestávame byť schopní počúvať.
4 účinné návyky vedúce k dlhodobému zbaveniu sa záťaže
Keď všetko vyššie vyrozprávané zhrnieme a podčiarkneme, vypadne nám z toho niekoľko málo krokov, spôsobov, návykov, ktoré sa oplatí vyskúšať a osvojiť si, ak chcete životom kráčať voľne – slobodne a bez nákladu.
1. ZBAVUJTE SA, REDUKUJTE
Namiesto vlastnenia, kupovania, zhromažďovania a zbierania vecí, úloh, rolí, myšlienok, atď., skúste pre začiatok pozrieť na to, čo už máte, čo robíte, kým už ste. Čo z toho vás napĺňa radosťou, slúži? Čo radi používate? Čo radi robíte? Na ktorú časť seba ste fakt hrdí? Za ktorú ste vďační? To si nechajte. Ostatného sa zbavte. Ťažké? Zvyknite si pozerať sa na to takto….(pozri ďalej)
2. KDE CHCETE BYŤ?
Akékoľvek miesto, na ktorom byť nechcete, je vaším väzením – zamestnanie, vzťah, nezdravé či unavené telo.
Na začiatok úplne postačí ujasniť si, kde byť chcete. Toto je miesto, kde cítite spokojnosť. Toto je miesto, kde ste voľní. SPOKOJNOSŤ ako stav mysle je skutočnou slobodou.
Medzi väzením a slobodou stojí LEN vaše rozhodnutie. Medzi spokojnosťou a nespokojnosťou je VÁŠ prvý krok.
Zavrite dvere za svojou minulosťou, aby vám prievan nevniesol, čo nechcete do vašej budúcnosti.
3. DÁVAJTE BEZ OČAKÁVANÍ
Dávajte, robte, vytvárajte, lebo chcete, nie lebo musíte. A neočakávajte nič na oplátku. Čím viac očakávaní máte, tým menej si užívate život. Skúste za všetko, čo robíte neočakávať nič. Robte to jednoducho preto, lebo máte z toho radosť. Potrebujete príklad? Pozrite sa, ako to robia vaše deti. Obzvlášť deti do približne siedmeho roku života.
4. SLOBODNÁ MYSEĽ
Tá je schopná vidieť veci také, aké skutočne sú. Nehodnotí. Nedáva prívlastky. Neodporuje. Nesúhlasí. Nekupuje a nekumuluje veci, aby nám zabezpečila dobrú budúcnosť. Nerobí veci, aby sme sa potom cítili slobodní. Neplánuje, že bude šťastná, keď schudneme, zarobíme, konečne sa poriadne vyspíme. Slobodná myseľ je TU a TERAZ spokojná s tým, čo je. Nie preto, že je to také úžasné a príjemné (veľakrát to úžasné ani príjemné vôbec nie je), ale jednoducho preto, lebo to tak je. A vedie nás prostredníctvom malých každodenných rozhodnutí k robeniu vecí najlepšie ako momentálne dokážeme, ale nie lepšie.
Mnohí ľudia sú tak uväznení vo svojej mysli, že pre nich krása prírody vôbec neexistuje. (Eckhart Tolle)
Vyskúšajte si to, keď vám bude najbližšie váš partner niečo vysvetľovať, keď bude vaše dieťa chcieť s vami niečo zdieľať. Keď budete pozorovať nádherný západ slnka. Len počúvajte. Len sa pozerajte. Bez premýšľania o argumentoch partnerovi, bez hľadania slov pre komentár vášmu dieťaťu. Bez premýšľania o tom aký je ten západ slnka nádherný.
Presuňme sa z hlavy do tela. Vnímajme svet cez svojich 6 – áno ŠESŤ zmyslov.
Čo sa stalo? Čo bolo odrazu inak? Napíšte mi.
