Keď sa mi v roku 2007 narodilo prvé z mojich troch detí, stratila som okrem pocitu slobody a spoločenskosti aj životnú iskru. 

Žili sme (a stále žijeme) ďaleko od rodiny. Môj partner bol 15-20 dní mesačne pracovne v zahraničí. Materstvu som venovala všetok čas. Vnímala som, ako sa všetky moje ostatné životné role a najlepšie časti môjho ja postupne strácajú.

Keď som sa po niekoľkých týždňoch rozhodla znovu pracovať, v snahe pochytať konce postrácaných nití, prepla som sa nevedomky do núdzového režimu. Išlo o to - prežiť.

Z presvedčenia som odmietala pomoc. Ctižiadostivo som to chcela zvládnuť celé sama. Dokázať sebe aj okoliu, že na to mám.

Mala som všetko, čo som si vždy myslela, že v živote chcem - vysokú riadiacu pozíciu, zdravé dieťa, vlastný dom so záhradou, partnera, viac než dostatok peňazí.

Napriek tomu som sa necítila šťastná, nehovoriac o pocite viny za to, že nemilujem svoj "vysnívaný" život.

Kde je moje kúzlo? Kde je radosť? Kde SOM JA?

Keď som sa začala stretávať so ženami, ktoré boli tiež novopečenými mamičkami, s hrôzou som zistila, že s podobnými pocitmi bojujeme všetky.

Rozhodla som sa preto niečo urobiť. Pre seba a všetky ženy - matky v mojom živote.

Prvé kroky, ktoré mne a mnohým ďalším ženám vtedy pomohli nájsť cestu k sebe, sa stali základom tohoto programu.