Čo robiť, keď v živote uviazneme
Každý jeden z nás sa ocitne v situácii, kedy je v extrémnom odpore voči tomu, čo je. Keď k tomu dôjde, máme pocit, že bojujeme proti tomu, čo je. Sme v neustálom napätí. Snažíme sa, aby to, čo je, nebolo. A aby sa to, čo sa stalo, nestalo. Môžeme roky odolávať a bojovať proti tomu, čo je, no nedokážeme to zmeniť. Nakoniec sme zúfalí, vysilení a bezradní.
Ocitáme sa v slepej uličke.
Žiaden strach, je možné to zmeniť.
Hneď teraz.
Všetko, čo treba urobiť je nahradiť energiu vyhýbania sa zvedavosťou.
Opýtajte sa sami seba: „Čo ma tu má tento blok naučiť?“
Prečo? Pretože…
…keď zmeníme svoj vzťah k bloku, blok sa zmení
Čo ak práve to, čoho sa chceme zbaviť, je v skutočnosti odrazovým mostíkom, ktorý nás dostane bližšie k tomu, po čom túžime?
Čo ak sa prekážka, problém, náročná situácia, ktorú vnímame, v skutočnosti nedeje nám, ale skôr pre nás, ako by sa zmenil náš postoj k nej?
Všetci v živote čelíme prekážkam, najmä keď sa pohybujeme mimo svojej komfortnej zóny. Keď nájdeme spôsoby, ako pracovať s týmito blokmi, a nie proti nim, sme schopní prijať to, čo nás majú naučiť. Tým, že sa s nimi vyrovnáme, zbavujeme sa obmedzení a môžeme objaviť, čo je v našich životoch možné.
To, ako sa rozhodneme pristupovať k prekážkam, ktoré sa objavujú v našich životoch, nielen dramaticky ovplyvňuje naše skúsenosti, ale aj to, ako elegantne a efektívne dosahujeme svoje ciele.
Prijatie je prvým krokom k posunu vo vedomí. Keď meníme svoj postoj, naše vnímanie sa prirodzene otvára a inšpiruje k novej tvorivej činnosti.
Takto získavame prístup k rozsiahlym a vynaliezavým riešeniam, ktoré je omnoho ťažšie vnímať, keď sme v odpore.
Je čas prelomiť obmedzujúce vzorce, ktoré nás brzdia. Keď sme schopní vidieť poklad ukrytý v našej prekážke, môžeme ho použiť na to, aby nás poháňal vpred. Stiahni si sprievodcu k tomuto článku: Tri kroky, keď si stojíš v ceste.
Uprednostňuješ počúvanie pred čítaním? Vypočuj si epizódu #10 môjho podcastu TU!
Mala som klientku, ktorá za mnou prišla, lebo chcela zdvojnásobiť príjem.
Nech robila čokoľvek, vždy narazila na určitý pomyselný strop! Obrátila sa na mňa, aby som jej pomohla prekonať bariéru a vybudovať podnikanie, ktoré chcela.
Pravdou je, že na papieri urobila všetko správne.
Používala všetky správne stratégie a mala celkom dobre rozbehnutý biznis.
A predsa…niečo ju držalo zaseknutú. Ona bola presvedčená, že nemá nijaký blok, mne bolo ale hneď jasné, že má.
Pozrite si toto video:
- Prevediem vás jednou otázkou, ktorú som jej vtedy položila, aby mohla svoj blok diagnostikovať a zároveň ho vyriešiť.
- Odpoviem na otázku ako zistiť, či máte blok a možno o tom ešte neviete…
Súhlas vs. prijatie
Keď máme pocit, že bojujeme, proti tomu, čo je, keď cítime odpor proti tomu, čo je, niečo neprijímame.
Otázka znie: Čo neprijímame?
Ľudia si často myslia, že akceptovať niečo znamená, niečo mať rád, schvaľovať to, súhlasiť s tým, zmieriť sa s tým, byť s tým v pohode a/alebo to tolerovať. Ale toto nie je prijatie. Prijať niečo jednoducho znamená, že namiesto toho, aby sme voči tomu odporovali, uznáme to ako skutočné, platné alebo pravdivé. Keď sa to stane, namiesto toho, aby sme sa tomu bránili, necháme túto realitu ponoriť sa dovnútra.
Prijať niečo znamená uznať, že je to skutočné, platné a pravdivé a uznať, že nemôžeme zmeniť skutočnosť, že je to skutočné, platné alebo pravdivé. A akonáhle túto realitu uznáme, je rozhodnutie, čo robiť s tým, čo je pravdivé, plne v našich rukách.
„Máme tendenciu veriť, že ak prijmeme svoje bloky alebo prekážky, znamená to, že sa vzdávame.
Ale v skutočnosti je to naopak.
Keď niečo aktívne odsúvame alebo sa tomu vyhýbame, dávame tomu svoju energiu, čo znamená, že do toho investujeme ešte viac!“
Aby ste tomu lepšie porozumeli, dám vám ďalšie dva príklady z mojej praxe:
Juraj sa pred šiestimi rokmi šialene zamiloval do Martiny. Po šiestich mesiacoch sa vzali a takmer okamžite, keď sa vzali, mali dve deti. Martina sa správa, ako keby jej bolo v ich spoločnom živote mizerne. Takmer vždy bola nahnevaná a mala zlú náladu, keď Juraj prichádzal domov. Juraj zistil, že Martina jednoducho posadila deti pred televízor na celé hodiny, zatiaľ čo ona robila iné veci, ktoré chcela robiť. Alebo by mu vyčítala, že je neustále vyčerpaná, je na väčšinu vecí sama, nemá čas na seba a jemu ani nenapadne, aby jej pomohol.
Juraj bol pochopiteľne znepokojený a často tiež nahnevaný a bezradný. Neustále bojovali. V týchto bojoch dával najavo, že má pocit, že Martina nie je pre deti dosť dobrá matka.
Martina začala chodiť ku mne na konzultácie. Počas našej spolupráce si Martina uvedomila, že vďaka jej náboženskej výchove mala jednoducho deti, pretože „to by mala robiť každá žena, keď sa vydá“. Vlastne deti nechcela. Ani nevedela/ nepripúšťala si, že je to alternatíva.
Keď sa to snažila vysvetliť Jurajovi, nevnímal ju. Nezáleží na tom, či deti nechce, ona ich má. Teraz je z nej mama. Koniec. Bodka. Preto je teraz jej úlohou prísť na to, ako byť dobrou matkou.
Juraj išiel do boja proti tomu, čo je. Každú nedeľu ju nadšene bral do kostola v nádeji, že ju osvieti o dôležitosti materstva. Zapísal ju dokonca na hodiny rodičovstva a kupoval jej knihy pre rodičov. Robil by pre ňu zoznamy vecí, ktoré môže robiť s deťmi počas dňa. Donútil ju, aby trávila čas s jednou z manželiek svojho priateľa, ktorá miluje materstvo, dúfajúc, že táto druhá žena Martinu ako matku ovplyvní. Nič nefungovalo.
Juraj bol v totálnom odpore voči realite. Čo je to, čo Juraj neakceptoval?
Nepripúšťal, že Martina nechce byť matkou. A tiež neakceptoval, že nezáleží na tom, čo on považuje za správne, že Martina nie je schopná prinútiť samú seba žiť ďalších 16 rokov proti svojim vlastným túžbam a proti vlastnému šťastiu byť za každú cenu dobrou matkou, kvôli zmyslu pre morálku a povinnosť. Juraj sa snažil dosiahnuť, aby niečo, čo je nerealizovateľné, fungovalo.
Pre Juraja, bolo akceptovanie toho, čo neakceptoval a nakoniec to akceptoval nesmierne náročné. Akonáhle to urobil, prestal vyvíjať akékoľvek ďalšie snahy. Uvedomil si, že každá zmena, ktorú sa rozhodne urobiť v danej situácii, sa musí prispôsobiť skutočnosti, že Martina nikdy nechcela byť matkou.
Namiesto toho, aby strávil zvyšok života snahou o to, aby bola Martina dobrou matkou, uvedomil si, že má niekoľko možností. Jednou z nich bolo zapojiť svoju vlastnú matku alebo Martininu matku do starostlivosti o deti na dennej báze. Ďalšou možnosťou bolo dať deti do škôlky alebo si prehodiť s Martinou role, takže ona pôjde pracovať a on zostane doma s deťmi. Možnosťou tiež bolo rozviesť sa a prevziať plnú starostlivosť o deti a nájsť pre deti dobrú nevlastnú matku.
Napriek tomu, že ani jedna z uvedených možností nie je tým, v čo dúfal, všetky by priniesli nejaký druh veľmi potrebného pohybu vpred, ktorý nebolo možné dosiahnuť tým, o čo sa usiloval predtým.
Môj ďalší klient – Boris – mal vo zvyku sľúbiť, že niečo urobí a potom to zrušiť na poslednú chvíľu, alebo to jednoducho neurobiť. Týmto svojim správaním vytáčal ľudí celé roky. Vo svojich spoločenských kruhoch, tak pracovných ako aj priateľských a rodinných, pociťoval napätie z toho, že ho neustále všetci hodnotia a nerešpektujú. Nedokázal si udržať žiadnu známosť a chodiť s niekým dlhšie ako mesiac, práve kvôli tendencii byť nezodpovedný. Pointa je, že je nevyspytateľný. A vždy má výhovorku, prečo sa správal nepredvídateľne.
Zdalo sa však, že bez ohľadu na to, čo robil, nedokázal svoje správanie zmeniť. Navštevoval motivačné semináre o zodpovednosti, prednášky o tom, ako byť mužom.
Aby zistil, prečo to robí a v nádeji, že bude schopný zmeniť sa, rozhodol sa nakoniec spolupracovať so mnou. Prostredníctvom procesu, ktorým sme spolu prešli zistil, že vždy, keď si robí plány do budúcnosti, nikdy nevie, ako sa bude cítiť v ten deň alebo v tom čase. A neznesie ten pocit, že sa má do niečoho nútiť, keď by v tom čase radšej robil niečo iné.
Mal traumu z toho, že bol nútený robiť veci, o ktorých rozhodla jeho matka, že ich bude robiť, bez ohľadu nato, ako sa cítil alebo čo chcel robiť on. Ale Boris odmietal tento aspekt seba samého. Robil všetko pre to, aby to zmenil. Ale nič nefungovalo. Nevedel sa donútiť dodržať slovo.
Odmietal, čo je. Bol v odpore voči pravde o sebe. Napriek všetkému úsiliu nikdy plne neakceptoval, že je nepredvídateľný, často nezodpovedný, pretože vždy mal výhovorku, prečo plány nedodržal. Taktiež neprijal, že nechce byť spoľahlivý a nechce sa riadiť plánmi, ktoré si urobil, keď by to bolo horšie ako robiť niečo, čo má chuť v danej chvíli robiť.
Stále sa snažil zmeniť niečo, čo na sebe v skutočnosti zmeniť nechcel. Jediné, čo naozaj chcel zmeniť, bol spôsob, akým sa k nemu ľudia správajú. A cítil, že jediný spôsob, ako to urobiť, je dodržať slovo, aj keď mu to bolo proti srsti.
Keď si konečne uvedomil, čo neakceptuje, a nakoniec to akceptoval, mal strach a zároveň cítil obrovskú úľavu. Akonáhle to však urobil, všetky jeho márne snahy prestali. Uvedomil si, že každá zmena, ktorú v danej situácii urobí, sa musí prispôsobiť skutočnosti, že nechce pokračovať v plánoch, ktoré urobil, keby boli horšie ako niečo, čo by spontánne robil radšej.
Uvedomil si, že prijatie tejto pravdy o sebe znamená, že bude musieť zmeniť spôsob, akým robí veci s ľuďmi. Namiesto toho, aby sa nútil dodržať slovo za každú cenu, rozhodol sa prestať ručiť za to, že sa niekam dostaví, keď ho pozvú. Rozhodol sa, že chce žiť v súlade so svojou hodnotou spontánnosti, a teda robiť veci na základe toho, ako sa cíti, namiesto plánovania svojich dní alebo sľubov, že niečo urobí alebo niekam príde, týždne dopredu.
Toto bolo pre Borisa skutočne uzdravujúce. Rozhodol sa, že priateľov, ktorí to nezvládnu, nechá odísť a nechá si priateľov, ktorí nie sú na ňom závislí, pokiaľ ide o to, čo robí alebo nerobí a ktorým vyhovuje tráviť čas spolu, kedykoľvek sa to hodí obom stranám.
Prostredníctvom našej spolupráce čelil a vyriešil tiež svoj odpor voči následkom tohto rozhodnutia. Napokon, sú niektoré veci, ktoré nemôžeme mať, ak nedokážeme dodržať svoje záväzky. Hoci akceptovanie tejto pravdy o sebe a vykonanie zodpovedajúcich zmien prináša určité nevýhody, Boris zažil obrovskú úľavu tým, že sa rozhodol prestať sa „usilovať“ sám proti sebe robiť to, čo nechce. A jeho život sa výrazne zmenil k lepšiemu.
Povedal mi, že jeho život teraz plynie s ľahkosťou. Pripustil tiež možnosť zmeniť svoje rozhodnutie v budúcnosti a doťahovať veci dokonca, ale momentálne zažíva čosi pre neho veľmi uzdravujúce.
Strach z prijatia
Vždy existuje dôvod, prečo niečo nechceme prijať. Sme presvedčení, že akceptovanie tejto veci spôsobí niečo nechcené alebo nás postaví tvárou v tvár niečomu, o čom máme pocit, že to nedokážeme zvládnuť.
Keď použijeme naše predchádzajúce príklady, Juraj podvedome odmietal akceptovať, že Martina nechce deti, pretože pre neho by to znamenalo, že to, čo k nej cítil, nebolo zárukou toho, že to dobre dopadne. Čo znamená, že nemôže dôverovať tomu, čo cíti k žene. Tiež to pre neho znamenalo pripustiť, že vo svojom živote urobil nesprávne rozhodnutia. A to by ho prinútilo stretnúť sa zoči-voči niečomu, o čom celý život sľuboval, že nikdy neurobí… rozvodu. Znamenalo to tiež, že napriek všetkému jeho úsiliu budú mať jeho deti kvôli ich ťažkému vzťahu s Martinou emocionálne problémy, a on nemohol urobiť nič, aby tomu zabránil. A znamenalo to aj, že sen, ktorý si vysníval pre spoločný život s Martinou, sa rozplynie. Juraj nemal pocit, že by sa dokázal vysporiadať s emóciami, ktoré v ňom táto skúsenosť vyvolala.
Boris podvedome odmietal akceptovať, že je nespoľahlivý, a že koreň jeho nespoľahlivosti spočíva v tom, že nechce byť spoľahlivý a nechce sa riadiť sľubmi, ktoré dal a plánmi, ktoré urobil v prípade, že by to znamenalo robiť niečo, čo v danej chvíli v skutočnosti robiť nechce.
Robil to preto, lebo bol presvedčený, že je tým, čo si o ňom ľudia myslia, keď je voči nim nespoľahlivý. Že je úbohý, nezrelý, slabý a chýba mu disciplína. Tiež by musel čeliť následkom nedodržania plánov. Musel by sa rozhodnúť a stáť si za svojím rozhodnutím. Jedným z týchto následkov by bola strata určitých priateľov. Ďalším skutočnosť, že by si musel nájsť spôsob, ako zarobiť peniaze, namiesto toho, aby prijal prácu na prestížnej pozícii, kde sa od neho vyžaduje, aby pracoval podľa plánu. A s tým sa vystavoval nesúhlasu svojej, na statuse bazírujúcej, matky.
Prijať to, čo je, nie je ľahké. Najmä pokiaľ ide o prijatie čohokoľvek, voči čomu cítime odpor. V skutočnosti to môže byť jedna z najbolestivejších vecí, aké sme kedy zažili. Keď niečo odmietame, je to preto, čo by toto prijatie danej veci znamenalo. Tiež neprijímame z dôvodu nedostatku dôvery v to, že sa s následkami akceptácie dokážeme vyrovnať.
Preto je také dôležité položiť si otázku: „Ak by som prijal/a (vyplňte prázdne miesto niečím, čo sa bojíte prijať), prečo by to bolo také zlé alebo čo by to znamenalo?“
Hoci prijatie niečoho, čo odmietame je nesmierne ťažké, je to ale presne ten katalyzátor zmeny, ktorý hľadáme. Napriek tomu, ako veľmi to bolí, uvoľní nás to zo záseku a začarovaného kruhu v živote. Ovplyvní to naše rozhodnutia tak, že každý krok, ktorý sa rozhodneme podniknúť, bude tak priamočiary a reálny, že prinesie skutočné výsledky a citeľný posun smerom k zlepšeniu.
V akejkoľvek situácii môže existovať jedna veľká vec, ktorú neprijímame, alebo viacero menších. Zvyčajne vo svojom srdci vieme, čo neprijímame. Je to realita, ktorú sa stále snažíme potláčať a odmietať a popierať a meniť a vyhovárať sa, vyhýbať sa jej a vyvracať ju. Je to vec, ktorú nechceme, aby bola realitou, aj keď nás zvnútra neustále prenasleduje.
V prípade, že nedokážeme uchopiť to, čo neprijímame, máme vždy možnosť požiadať odborníka a/alebo priateľov. A opýtať sa ich, čo si myslia alebo cítia, že neprijímame.
Ďalšou veľmi jednoduchou a praktickou možnosťou je audio nahrávka Posun v živote. Je to forma meditácie, v ktorej ťa prevediem veľmi podobným procesom, ktorým prechádzajú moji klienti, ktorí sa rozhodli v živote pokročiť a vyslobodiť sa z dlhodobej stagnácie.
Zostať uviaznutý v bolesti kvôli tomu, čo neprijímame, je príšerný spôsob, ako prežiť svoj život. Z tohto dôvodu som pre teba zhrnula celý proces do 13 otázok, ktoré ťa podporia vo vyslobodení sa z obmedzení, zo záseku, zmenia tvoj pohľad na čokoľvek, čo sa v tvojom živote deje a je náročné prijať. Tak sa do toho rovno pustime!
Aby som ti pomohla pochopiť tvoj vzťah k zmene a objaviť základné dôvody tvojho odporu, vytvorila som tiež Príručku na stiahnutie k téme uviaznutia v živote: Tri kroky, keď si stojíš v ceste.
Tento článok zakončím tým, že zopakujem:
Ak sa vám tento príspevok páči, prosím, zdieľajte ho! Môžete tak pomôcť mnohým.
S láskou
Mirka
