Ako nasýtiť vyhladované srdce

Je Advent. Idú Vianoce. Podvedome v nás rastie tlak. Potreba “musieť stihnúť” mnoho vecí. Mali by sme urobiť ešte viac, než inokedy. Mali by sme byť láskavejší. Mať viac súcitu. Za posledný týždeň opakovane počúvam od mnohých, že sa im nič nechce. Nemajú chuť robiť nič ani byť nič z toho, “čo sa má”. 

Túžia vnímať to čaro a krásu života aspoň na Vianoce. Túžia spomaliť. Ale je to akoby nasilu. Nejde to samé od seba. Čosi chýba. Strašne chýba. Viem. Rozumiem. Nemáme silu. Emocionálnu silu. Naše srdcia sú vyhladované. 

“Veď máme partnera, rodinu, priateľov. Nemali by sme sa cítiť takto osamelí, takto prázdni, tak unavení.” 

Ak máš pocit, že si jediná/ ý, ktorá/ý to tak cíti vedz, že nie. Každý človek na Zemi má hladné srdce – všetci cítime túžbu po hlbšom a zmysluplnejšom spojení s inou osobou/ osobami.

Sme bombardovaní nekonečnými svojpomocnými knihami a insta-koučmi, ktorí nám hovoria, že by sme sa mali cítiť spokojní a úplní sami so sebou – a ak nie, niečo s nami nie je v poriadku. Ale pravdou je, že hlad po intimite je prirodzenou a normálnou súčasťou ľudského života. Nie je to ani osobné zlyhanie, ani niečo, čo treba naprávať. Skôr je na nás, aby sme sa naučili, čo vyživuje naše srdce, a vytvorili spôsoby ako ho nasýtiť

Chcem ti dnes ponúknuť 6 spôsobov, ako vyhladované srce nasýtiť. Pomohli mne i stovkám mojich klientov. 

1. Srdce ako žalúdok 

Srdce každého z nás hladuje jedinečným spôsobom, ale každý z nás má potrebu ľudského dotyku a túžbu po intelektuálnom a intímnom spojení. Takto sme my ľudia stvorení. 

Náš fyzický hlad nikto nikdy nepovažuje za problém či osobné zlyhanie. A naše srdcia fungujú podobne. 

Nikdy nám nenapadne opýtať sa: „Čo je so mnou, že som zasa hladná. Jedla som pred 5 hodinami! Čo robím zle? Prečo nie som stále sýta?” 

Podobne nemôžeme toto očakávať ani od svojho srdca. Aj v srci budeme cítiť hlad na základe prirodzeného rytmu. 

Prejavuje sa ako túžba, želanie alebo pocit príťažlivosti k inej osobe. A nemám na mysli len romantickú či sexuálnu príťažlivosť. Máme hladné srdce po priateľstve a po ľudskom spojení všetkého druhu. 

Ako ľudia potrebujeme intelektuálne vzťahy, priateľstvá s kolegami, intímne vzťahy, romantické vzťahy i nezáväzné kamarátstva. Sme stvorení, aby sme sa navzájom potrebovali.

2. Pravda o túžbe 

Často sú naše vzťahy založené na dvoch nepravdách. Prvou je, že samotné hladné srdce je problém. Zdá sa nám, že potrebujeme čosi napraviť, robiť inak. Rovnako nie je pravdivé presvedčenie o tom, že nás tohto hladu dokáže zbaviť  jedna osoba, napr. partner. Tiež nemá zmysel vinu za našu potrebu ľudského spojenia zvaľovť na naše rany alebo traumy z minulosti.

Tento hlad, túto túžbu budeme zažívať vždy. A podobne, ako je to z naším bruchom, aj v srdci prichádza hlad v cykloch. Keď ho potláčame, vyhýbame sa rozhovorom s našimi priateľmi a partnermi o tom, čo od seba navzájom potrebujeme. Lenže toto sú dôležité otázky, ktoré je potrebné si položiť, pretože rovnako ako nášmu žalúdku, ani nášmu srdcu nestačí  vždy rovnaká výživa. Hoci milujem šalát, nechcem ho nutne jesť 3-krát denne do konca života. 

3. Hladné rozhodnutia 

Ak ideme nakupovať hladní, obyčajne kúpime veci, ktoré nepotrebujeme. Impulzívne berieme veci z police, počúvame hlas v nás, ktorý nám hovorí , že potrebujeme všetky možné druhy nezdravého jedla. Kupujeme si veci, ktoré vlastne ani nechceme, pretože sme tak hladní, že nemáme racionálnu kapacitu spomaliť a premýšľať o tom, čo vlastne potrebujeme. 

Rovnaký vzorec pozorujeme aj v našich vzťahoch. Keď sme vyhladovaní, začneme náhodne siahať do regálov “vo vzťahových obchodoch” a snažíme sa nájsť niečo, čím by sme naplnili svoje chute bez toho, aby sme sa sami seba opýtali, čo moje telo v tejto chvíli vlastne potrebuje? Čo mi umožní cítiť hlboké zasýtenie? 

Snažíme sa nájsť útechu v zlých vzťahoch alebo sa nútime zostať s priateľmi, s ktorými sa necítime šťastní. Keď nie sme v kontakte s vlastným srdcom a tým pádom ho nevyživujeme správne, potom sa vkladáme do neuspokojivých vzťahov, pretože zúfalo túžime aspoň po nejakej výžive. Nevyberáme si vedome, čo skutočne potrebujeme.

4. Správny vzťah 

Často sa stretávam so snahou nájsť si ten správny vzťah, alebo tú správnu partiu priateľov, ktorá nás bude „správne“ živiť, aby sme sa už necítili tak osamelo. Ale to je nemožné. 

Začneme skrývať časti seba, mysliac si, že sa nám podarí nájsť niekoho, kto nás bude milovať tak, že už nebudeme nikdy sami, nikdy hladní. Ale nemôžeme ísť na skvelé jedlo do krásnej reštaurácie, zjesť päťchodové jedlo s dezertom a potom očakávať, že už nikdy nebudeme hladní, len preto, že sme zjedli presne to, čo sme v tej chvíli chceli. Takto jednoducho naše žalúdky nefungujú. Rovnako tak nemôžete mať taký vzťah alebo priateľstvo, aby sme už nikdy nezažili hladné srdce. 

5. Skutočné potreby 

Ak dávame svojmu telu výživne jedlo, prirodzene prechádzame cyklami hladu a sýtosti. Ak však celý deň jeme len kopu nezdravého jedla, nebudeme pociťovať hlad rovnakým spôsobom, ako keby sme nič nejedli, ale stále budeme mať pocit, že sa cítime chorí alebo podvyživení, že nám niečo chýba, pretože nekonzumujeme to,  čo skutočne potrebujeme. 

Toto je ľahko riešiteľné. Stačí sa zastaviť, dať nabok to, čo jeme a prehodnotiť, čo skutočne potrebujeme. Vždy máme možnosť vybrať si niečo, čo nás zasýti  a dodá živiny na dostatočne dlhú dobu.  

A v romantických vzťahoch sa toto veľmi často nedeje. Ľudia neprehodnocujú svoje emocionálne potreby a namiesto toho konzumujú nezdravé vzťahy v nádeji, že jedného dňa bude ich emocionálny hlad uspokojený. 

Toto vedie k chronickej osamelosti a k ​​tomu, že ľudia opúšťajú vzťahy príliš skoro, prípadne zostávajú príliš dlho. Vedie to ľudí aj k tomu, aby zahodili niektoré priateľstvá, pretože ten človek „neuspokojuje ich potreby“, a pritom si vlastne neuvedomuje, aké potreby vôbec má. 

6. Porozumenie 

Naša schopnosť milovať druhého človeka závisí od našej schopnosti porozumieť tomu, čo potrebujeme my, čo potrebuje druhá osoba a v čom sú naše potreby odlišné. Bez vzájomnej podpory oboch strán, nie je možné nájsť porozumenie. Musíme sa opýtať sami seba i jeden druhého, čo potrebujeme, aby sme sa cítili naplnení, milovaní a prepojení. 

Toto nie je jednorazová záležitosť. Je to nikdy nekončiaci proces, pretože naše potreby sa vyvíjajú a časom menia. Schopnosť formulovať svoje potreby a  komunikovať ich partnerovi je kľúčová. 

Preto ťa chcem dnes pozvať, choď na chvíľu dovnútra, pozri sa, čo tvoje srdce potrebuje. Ako túžiš, aby sa ťa partner dotýkal, ako si želáš byť vypočutý/á, akou formou chceš dostávať uznanie,  čo je pre teba opora…

A toto je veľmi tenký ľad. Tu sme na našom najzraniteľnejšom mieste a môže byť ťažké správne sa vyjadriť. Je ľahké povedať „chcem byť pochopená“, ale to je príliš všeobencé. Byť „pochopený“ je veľmi osobná vec, ktorá sa nedá paušálne aplikovať na každého. Kým nepochopíme, čo skutočne potrebujeme a správne to neodkomunikujeme druhej osobe, nie je možné naše túžby, želania a potreby naplniť. Toto je celoživotná práca nás všetkých. Pretože sme ľudia s prirodzene hladným srdcom.