Ako spracujem svoju traumu?
„Ako môžem spracovať svoju traumu? Vyskúšala som všetko a zdá sa, že nič nezaberá. Naopak, veci sa zhoršujú. Čo mi chýba? Čo robím zle?“
Dnešný článok začnem na rovinu. Predstava, že „Uzdravím sa sám“, „zregulujem si svoju nervovú sústavu či „spracujem svoju traumu“ sú neprospešné, zavádzajúce a sú produktom skresleného vnímania vychádzajúceho zo samotnej nevyriešenej traumy. Vytvárajú väčší tlak, než ponúkajú podporu.
Trauma je jednou z najkomplexnejších a najchúlostivejších ľudských skúseností. Pri liečení traumy nezačíname spracovaním a nezačíname s myšlienkou, že liečenie alebo spracovanie „robíme“. Prečo? Pretože:
1. Trauma je systémová. Je vtlačená do hlbších úrovní ľudskej skúsenosti: nervového systému, energie, emócií, inštinktov, väzieb, takže na týchto úrovniach potrebujeme vyššiu úroveň bezpečia, aby sa náš systém otvoril integrácii a spracovaniu.
2. Stotožňovanie sa s rolami prežitia (muž činu, prehnane ostražitý, vyjednávač, obeť) a ranami je tak intenzívne, že ich premietame do procesu hojenia, čím ešte viac zaťažujeme systém, lebo naň vyvíjame tlak.
3. Hojenie traumy je organický proces. Nie je to niečo, čo „robíme“. Je to prirodzený proces, ktorý náš systém spúšťa, keď zažíva správne podmienky. Liečenie je vedľajším produktom toho, že náš systém zažíva niečo, čo možno nikdy nezažil.
Kde začať?
Liečenie traumy je o troch veciach: jasnosť, vnútorné zdroje a naladenie.
Nebuď teda horlivá/ý spracovať svoju traumu čo možno najskôr. Urob krok späť. Dbaj na to, aby si mal/a jasno a vedel/a, čo tvoje telo, tvoj systém potrebuje, aby sa cítil bezpečnejšie a mal dostatok zdrojov na spustenie prirodzeného procesu spracovania traumy.
Jasnosť
Jasnosť nie je len o porozumení. Jasnosť je predovšetkým o cítení – citlivejšom, jasnejšom vnímaní. Hoci dokážeme veciam dobre kognitívne rozumieť, naše vnímanie môže byť aj napriek tomu naďalej skreslené a „filtrované“ cez objektív ochrany prežitia a zranenia. Bez jasnosti sme zmätení.
Zmätok je ako pohľad do zrkadla, ktoré je plné prachu. Sme zmätení a nevidíme jasne. A keď nevidíme jasne, naše rozhodnutia, pochopenie a činy vychádzajú zo zmäteného miesta. Zmätenosť narúša rovnováhu nervovej sústavy a udržiava traumu. Jasnosť podporuje proces hojenia.
V čom potrebujeme mať jasno?
• Vrstvy ochrany. Jasno v tom, ako nás náš systém chráni v prítomnom okamihu popieraním, projekciou, rolami a identitami prežitia, nadmernou bdelosťou/ ostražitosťou, skresleným vnímaním, zmrazením, vyhovením a potešovaním druhých, odpojením, potlačením.
• Vrstvy skutočného Ja – kto sme mimo myslenia a prežívania Seba. Potrebujeme expandovať do pozorovateľského Ja, tela, nervového systému, emócií, energie a vedomia. Trauma potrebuje priestor, aby bolo možné začať s procesom uzdravenia.
• Vrstvy zranenia. Ako bol systém zranený a ako sa tieto rany a neuspokojené potreby premietajú do súčasnosti.
Vnútorné zdroje
Vnútorné zdroje sú o reálnej skúsenosti – fyzickom zažití podmienok, ktoré každý systém potrebuje na integráciu traumy.
Za správnych podmienok spustí traumatizovaný systém svoj prirodzený proces, čiže rozkladanie, uvoľnenie, vyriešenie, spracovanie a uzdravenie, kúsok po kúsku.
O ktoré vnútorné zdroje ide?
Jasnosť je jedným z nich, na rozdiel od zmätku.
Priestor v protiklade k zovretiu, tlaku a konaniu riadenému dynamikou prežitia.
Regulácia v protiklade k preťažovaniu.
Bezpečnosť v protiklade k neustálemu ohrozeniu, neistote a strachu.
Somatické spojenie na rozdiel od somatického odpojenia.
Prítomnosť v protiklade k disociácii a neprítomnosti.
Trpezlivosť v protiklade k nástojčivosti.
Porozumenie a empatia v protiklade k zahanbovaniu alebo odsudzovaniu.
Energia na rozdiel od zmrazenia a vypnutia.
Uvedomenie v protiklade k nevedomosti.
Autenticita v protiklade k sebazapreniu, k snahe potešiť, vyhovieť.
Zdravé osobné hranice na rozdiel od narušených hraníc.
Vyjadrenie v protiklade k potláčaniu.
Čím viac týchto zdrojov náš systém zažije, tým bezpečnejšie sa bude cítiť, aby mohol znova naplno vnímať, smútiť, uvoľniť, regulovať, rozumieť a integrovať prvky traumy.
Traumatizácia nie je o udalosti. Traumatizácia je o tom, že náš systém v danom okamihu nemá správne podmienky a zdroje na integráciu bolestivého alebo ohromujúceho zážitku.
Liečenie je o vytváraní týchto vnútorných podmienok a zdrojov, aby náš systém mohol robiť to, čo vie… liečiť a integrovať.
Naladenie
Naladenie je schopnosť vedieť, čo je potrebné, kedy a ako konať v súlade s týmito potrebami, limitmi a kapacitou. Naladenie vytvára podmienky, ktoré systém potrebuje na integráciu traumy.
Cítiš sa zaseknutá/ý alebo si nie si istá/ý, ako podporiť a viesť svoj nervový systém týmto procesom? Potrebuješ individuálnu podporu na tvojej ceste? Pozri si môj mentorský program 1:1. Alebo si rezervuj orientačnú konzultáciu.
S láskou
Mirka
e-mail, miroslava@tomasko.cc
