Čo s pochybnosťami
Vnútorná neistota môže byť niekedy poriadne paralyzujúca. Ako môžeme vyriešiť svoje pochybnosti a dokonca ich využiť pre vo svoj prospech, vysvetľujem v dnešnom článku.
Prečo vlastne toľko pochybujeme?
Pretože je to veľmi užitočné. To, že dnes žijeme dlhšie, sme zdravší a stále lepšie rozumieme svetu, je spôsobené tým, že vždy existovali ľudia, ktorí spochybňovali status quo. To platí dodnes. Pochybujeme a optimalizujeme vo vede, v biznise aj v súkromnom živote. Niekedy však aj vo vlastný neprospech. Najmä v súkromnom živote si veľa vecí nevieme hlavou vysvetliť. Tu je často dobré rozhodnúť sa viac od srdca.
Aký druh procesov uvádza do pohybu pochybovanie?
Keď pochybujeme, vytvárame si v mozgu alternatívnu realitu. Intenzívne si napríklad predstavujeme, aké by to bolo robiť inú prácu ako teraz. Mozog simuluje, ako by táto realita vyzerala. Možno to vyvoláva dojem, že by sme získali viac uznania alebo že by sme mohli lepšie rozvíjať svoju kreativitu.
Začíname pochybovať o našej súčasnej ceste. Každá zmena však stojí aj energiu: Musíme pretrhnúť staré väzby a viesť zložité rozhovory. Nie sme si istí, či je alternatíva skutočne taká dobrá, ako si ju predstavujeme. Keď sme neistí, dochádza k aktivácií tých oblastí mozgu, ktoré sú spojené skôr s nepríjemnými pocitmi. Cítime rozpoltenosť a vnútorný nepokoj.
Žijeme vo svete plnom možností. Vyvoláva to v nás aj ďalšie pochybnosti?
Dnes sa môžeme navrhovať mnohými spôsobmi. Existuje oveľa viac rôznych vzdelávacích kurzov, predmetov a pracovných príležitostí ako pred niekoľkými desaťročiami. Rozmanitejšími sa stali aj možnosti prežívania lásky a vzťahov. O týchto alternatívnych spôsoboch života sa veľa dozvedáme prostredníctvom filmov, správ v médiách a sociálnych sietí. Na jednej strane je to pekné. Na druhej strane nás to môže aj prevalcovať. Potom sa rýchlo pýtame sami seba: chýba mi niečo? Naozaj žijem najlepší možný život? Tieto otázky nás môžu ľahko znepokojiť a uviesť do pochybností, pretože sa porovnávame s ostatnými alebo žijeme v alternatívach v našich hlavách namiesto v realite.
„Pochybnosť je jedným z mnohých sprievodcov. má svoju hodnotu. Môžeme pochybovať a zároveň byť odvážni a odhodlaní.“
Obzvlášť ženy majú tendenciu o sebe pochybovať…
Skutočne existujú štúdie, ktoré dokazujú, že ženy o sebe a svojich schopnostiach pochybujú viac ako muži. V profesionálnej oblasti je to preto, že na mnohých pozíciách je viac mužských ako ženských vzorov. Napríklad známych podnikateľov, politikov alebo novinárov je oveľa viac mužov ako žien. Keď sa ženy na takéto pozície ašpirujú alebo ich zastávajú, často si viac či menej vedome kladú otázku: Smiem toto robiť? Dokážem to? Zvládnem to? Ale ak v danej oblasti existujú osoby nám podobné, oveľa ľahšie sa zorientujeme, danú rolu zosobníme a veríme vo svoju kompetenciu.
Ako môže všímavosť, pozornosť a meditácia pomôcť vyrovnať sa s vnútornými neistotami?
V meditácii sa môžeme obrátiť na naše telesné pocity. Ak dobre vnímame svoje telo, je dokázané, že lepšie vnímame aj svoje pocity. Tieto pocity potom vieme pomenovať a tiež sa pýtať, aké potreby nám naznačujú. Takto sa lepšie spoznávame. Zostávame menej na pochybách, pretože lepšie vieme, čo chceme. Prostredníctvom meditácie sa tiež môžeme naučiť žiť intuitívnejšie. Život sa potom už nejaví ako niečo, čo si musíme naplánovať a optimalizovať na rysovacej doske v hlave. Prežívame to skôr ako cestu, z okamihu na okamih, a dôverujeme nášmu intuitívnemu vedeniu.
Ako sa posilniť, aby nás pochybnosti tak neblokovali?
Je dobré, ak dokážeme pochybnosti prijať. Dávajú nám dôležité signály o tom, kde niečo nemusí byť celkom v poriadku. Keď prestaneme s pochybnosťami bojovať, nájdu si svoje miesto v nás. Tak vytvárame priestor, ktorý nám umožňuje obrátiť sa aj na mnohé iné impulzy v nás: radosť z toho, čo robíme. Vďačnosť za to, čo je v našom živote dobré. Odvaha ísť vlastnou cestou. Namiesto toho, aby sme konali len vtedy, keď už nemáme pochybnosti, konáme napriek pochybnostiam. Je jedným z mnohých radcov, má svoju hodnotu. Môžeme pochybovať a zároveň byť odvážni a odhodlaní.
Mám sa o pochybnostiach rozprávať alebo si ich radšej nechať pre seba?
Pochybnosti sú veľmi ľudské, ale príliš málo sa o nich hovorí. Ak o svojich pochybnostiach nehovoríme, môže byť ľahké cítiť sa osamelo alebo sa za ne hanbiť. Namiesto toho by sme mohli povedať niečo ako: „Milujem ťa a väčšinu času si s tebou naozaj užívam. Pravdou však je, že niekedy mám pochybnosti.“ Ak o tom hovoríme citlivo, takýto rozhovor nerozdeľuje, ale skôr zbližuje. Hovoriť o pochybnostiach si vyžaduje veľa odvahy a taktu. Môže nám to však urobiť dobre: Učíme sa postaviť sa za seba, a tak pozývame ostatných, aby úprimne hovorili o tom, čo prežívajú – k čomu s veľkou pravdepodobnosťou patria aj pochybnosti.
Aké sú dobré stránky pochybností? A ako ich môžeme využiť?
Pochybnosti sú signály. Na niečo poukazujú: Napríklad, čo mi chýba vo vzťahu alebo v práci. Často to neznamená, že musím ukončiť vzťah alebo dať výpoveď v práci. Múdrejšie je najprv sa opýtať, čo možno zmeniť v rámci existujúcich okolností, aby sme lepšie uspokojili svoje vlastné potreby. Pochybnosti môžu tiež zušľachtiť rozhodnutie. Pri rozhodovaní sa pre určitú životnú cestu naráža myseľ na svoje hranice. Práve preto, že už nedokážem čisto racionálne rozpoznať, čo je dobré a správne, musím nechať prehovoriť svoje telo, svoje srdce. Vo výbere cesty uprostred pochybností je veľká krása: je to akt oddanosti.
