Čo v živote naozaj chcem
Málokedy venujeme pozornosť tomu, čo v živote naozaj chceme. Rozhodnutia, ktoré zodpovedajú našej osobnosti a nášmu životu, môžeme robiť len vtedy, keď si uvedomujeme svoje túžby.
Prečo je také dôležité poznať svoje vnútorné túžby?
Bola som na terapii, pracovala s koučami a hovoril som o svojich problémoch, minulosti a niekedy aj cieľoch, ku ktorým som sa chcela dopracovať. Ale nikto sa ma nikdy nepýtal, po čom hlboko vo vnútri skutočne túžim. Vždy sme zostávali na povrchu.
Odkedy som sa stala mentorkou, túto otázku kladiem vždy na začiatku každého stretnutia s klientom. Zakaždým sa uvoľní toľko energie a sily!
Zameranie sa na to, čo skutočne chceme, nám môže pomôcť opäť sa posunúť vpred. Pretože prekážky v živote často vznikajú z protichodných prianí alebo preto, že presne nevieme, čo chceme.
Prečo je pre nás také ťažké zistiť, čo vlastne v živote chceme?
V našej kultúre sme natoľko podmienení, že nám nie je dovolené otvorene túžiť. Mnohé spoločenské vzory sú tak pevne ukotvené v našich myšlienkach a pocitoch, že sa od nich len ťažko oslobodzujeme. Preto neustále cenzurujeme naše vlastné myšlienky a činy, kým nezapadajú do spoločenského status quo.
Nepotrebujeme však aj istú dávku prispôsobenia, aby sme mohli žiť spolu s ostatnými?
Iste, a väčšinou je to v poriadku. Napriek tomu je dôležité uvedomiť si, kedy neukazujeme to, čo vo svojom vnútri cítime. To platí najmä pre ženy: po stáročia bolo irelevantné, čo chceli, a naša kultúra dodnes nesie najrôznejšie predstavy o tom, o čo by sme sa mali snažiť a čo je pre nás vhodné.
Hovorím tomu tyrania „mal/a by som“: vyžadujeme sami od seba, aby sme boli takí a onakí, pretože sa to od nás očakáva. A tak niekedy robíme niečo, a pritom hlboko vo vnútri chceme niečo úplne iné.
Čo sa stane, keď ignorujeme svoje túžby?
Môžeme ich potlačiť, no vždy sa niekde nahromadia. Raz som spolupracovala s mužom z vysokej spoločnosti, ktorý sa vehementne sťažoval na svoju manželku a ich spoločný sexuálny život. Zistili sme, že v skutočnosti veľmi túžil po slobode. V jeho kruhu však bolo prijateľnejšie posťažovať sa na manželku, ako otvorene priznať, že v podstate chcel von zo svojho tiesnivého prostredia.
Ignorovanie toho, čo naozaj chceme, sa často prejavuje ako hnev alebo frustrácia. Človek je nespokojný so svojím životom, pretože jednoducho nezodpovedá jeho vlastnej predstave o tom, aký by mal byť.
Ako to môžeme zmeniť?
Prekopaním vrstvy hlbšie, než len povrchným videním či pocitom pri hľadaní toho, čo je pre nás skutočne dôležité, ako je túžba po inej práci alebo novom byte. Niekedy má zmysel vyhľadať odbornú pomoc a ísť nad rámec konkrétneho problému, ktorý riešime. S pomocou terapeuta alebo mentora je jednoduchšie odlupovať vrstvu po vrstve, kým nezistíme, čo je pod ňou. Keď si uvedomíme tieto skryté túžby, môžeme lepšie vnímať, čo je možné a čo nie – a akceptovať hranice.
Napríklad si môžeme uvedomiť, že hlboko túžime po slobode, ale momentálne nemôžeme ísť do zahraničia, pretože máme malé deti. Alebo si uvedomíme, že práca, o ktorú sa uchádzame, v podstate nie je v súlade s našimi hodnotami. V tomto prípade môžeme svoje túžby upraviť tak, aby sme sa v nich opäť cítili dobre. Koniec koncov, žijeme teraz a chceme robiť rozhodnutia, ktoré zodpovedajú nášmu životu v tomto okamihu.
Existujú túžby, ktoré sú také zásadné, že sa týkajú nás všetkých?
Áno. Veľmi základnou túžbou je napríklad láska: všetci chceme milovať a byť milovaní. Je to ale veľmi komplikované želanie, pretože sa zároveň bojíme, že budeme odmietnutí. Tiež verím, že sa všetci snažíme o moc. Nad sebou samými, nad svojím telom, vzťahmi či pracovnou situáciou. Ale aj to je komplikované. Možno chceme profesionálne rásť a ťažko sa nám o tom hovorí. Potom sa skrývame za frustráciu alebo sa snažíme zapáčiť sa všetkým možným ľuďom v nádeji, že postup či povýšenie príde samo od seba.
Ale našou najväčšou a najzákladnejšou túžbou je pravdepodobne sloboda, a to nás príliš často trápi. Mnohí z nás majú tajne na mysli ideál, utópiu úplnej slobody, ale nikto nie je úplne slobodný. Aj v tomto prípade platí: Ak sme si toho vedomí, môžeme to v rámci svojich možností riešiť inak.
Môžu sa túžby časom meniť?
Naše základné túžby nadobúdajú rôzne podoby v rôznych obdobiach nášho života. To, čo považujeme za dôležité v 19 rokoch, nemusí byť nevyhnutne rovnaké ako v 40. Preto má zmysel neustále prehodnocovať svoju úlohu a povinnosti v rôznych oblastiach života, ako sú vzťahy, rodičovstvo a práca. To nám dáva príležitosť upraviť svoje ciele v danej chvíli, ak sa niečo v našom živote zmení.
V určitom okamihu života možno budeme chcieť zostať doma s deťmi, ale to neznamená, že už nikdy nebudeme chcieť pracovať na plný úväzok. Uvedomenie si tejto možnosti – samostatne alebo s pomocou odborníka – tiež pomáha robiť vedomejšie dôležité rozhodnutia. Nakoniec sme to vždy my, kto určuje, ako bude náš život prebiehať.
Nie každý si túto schopnosť uvedomuje. Ako sa môžem naučiť prevziať zodpovednosť za seba a svoje túžby?
V skutočnosti to niekedy nie je také jednoduché. Cítime zodpovednosť za všeličo: za svoju rodinu, za svoju prácu alebo za niečo, čo sa stalo v minulosti, ale len zriedka za nás. Vedieť, čo chceme, pozerať sa na svoj vlastný život a robiť rozhodnutia – to je to, tak preberáme zodpovednosť. Aby sa to však podarilo, musíme byť ochotní prijať aj zmenu. Veľa ľudí chce zmenu, no zároveň sa jej veľmi bojí a bráni sa jej. Vtedy pomáha zamerať sa na to, čo je možné, namiesto toho, čo možné nie je.
Čo ak ľutujeme všetko, čo sme neurobili, hoci sme naozaj chceli?
Aj keď sa nám to na prvý pohľad nezdá, pocit ľútosti môže byť veľmi oslobodzujúci. Skvelá motivácia môže pochádzať z ľútosti: motivácia napraviť sa alebo sa z toho naozaj chcieť niečo naučiť, aby sme už podobnú chybu neurobili. Ak ale popierame pocit ľútosti, často sa cítime ako obeť okolností a nájdeme tisíc dôvodov, prečo to inak nemohlo byť. Zotrvanie v tomto represívnom postoji si nakoniec vyžaduje oveľa viac energie, než urobiť krok vpred.
Čo sa z toho môžeme naučiť tu a teraz?
Prestaňme so všetkým, čo práve robíme, a opýtajme sa sami seba: čo naozaj chcem práve teraz, v tejto chvíli? Toto je obzvlášť dôležité, keď uviezneme v slepej uličke. Pozrime sa tiež na svoje spoločensky akceptované túžby, ako je kariéra alebo rodina, a opýtajme sa sami seba, čo je za nimi – bez ohľadu na to, aké desivé to môže byť.
Môžeme objaviť hlbokú túžbu po moci, autonómii alebo slobode. Všetko je možné a je to ľudské. Ak poznáme a akceptujeme tieto necenzurované časti seba samých, už nemusíme byť nimi zahltení. Potom môžeme urobiť rozhodnutia, ktoré sú pre nás v danej chvíli správne, a už nebudeme otrokmi svojich pocitov, očakávaní alebo frustrácií. Najdôležitejšie však je: buďme úprimní. Nie sme takí dokonalí alebo taký dobrí, ako by sme chceli, a to je úplne v poriadku. Ale ak vieme, čo naozaj chceme, možnosti sú nekonečné.
