Odpovedám na otázky
„ Byť intímna sama so sebou znamená dovoliť si vyjadriť sa bez toho, aby som premýšľala o tom, ako to bude vyzerať pre niekoho zvonku.„
Mirka – žena, ktorej intímne vedenie ovplyvnilo za posledných dvadsať rokov zmeny v nespočetných ľudských životoch. Osobne som prácu mentorky Miroslavy Tomaško zažila ako lásku, ktorá hýbe celým vesmírom. Niekedy sa stiahne do úzadia a drží všetky kúsky pohromade a niekedy vášnivo vybuchne. Takéto stretnutie sa stane raz za život. S ňou jednoducho zabudnete na všetko, čo ste vedeli, a spomeniete si na všetko, čo ste zabudli.
Mirka je stelesnením zrelej ženskej prítomnosti a cítiť to z každého jej nádychu, pohybu, slova i z jej práce… tú ležérnosť, prirodzenosť, nespútanosť a zvláštny druh hlbokého pokoja. Pripomína nám, čo znamená byť v prítomnosti, byť vo svojom tele, vo svojej koži, a čo je najdôležitejšie – cítiť sa vo svojom tele najlepšie a najkrajšie bez masiek, zjednotený s prírodou, úplne spojený sám so sebou.
Každý, komu sa podarilo vstúpiť do hlbšieho rozhovoru s Mirkou vie, že je to nevysvetliteľne hojivý zážitok vďaka takmer okamžitému pocitu bezpečia, ktorým je priestor okolo Mirky naplnený. A pre ňu samotnú je príležitosť zažiť človeka v jeho krehkosti a hlbokej otvorenosti mimoriadne cennýn zážitkom.
Zoznámte sa s Mirkou Tomaško, ženou, ktorá pozná svoju cestu a práve preto vedie tak pevne a jemne zároveň. Mirka, plne prepojená so svojou intuíciou, nám odhalí svoju cestu a predstaví svoj pohľad na svet, ľudí, svoju prácu i seba.
„Naše telo je to najprirodzenejšie, všetko ostatné, dodané nás len rozptyľuje. A tak ja vnímam človeka – cez jeho telo.„
L: Si žena, ktorú určitým spôsobom fascinuje telo – ako, prečo? Keď hovoríme o mentoringu, ide vôbec o telo? Môžeš mi o tom povedať viac?
M: Už veľmi dlho žijeme vo svete, v ktorom sa veľký význam a hodnota pripisuje predovšetkým racionálnemu, kognitívnemu mysleniu. Vo svete, kde nám hovoria, ako máme veci robiť, ako sa správať, ako sa rozhodovať. Vo svete, kde sa musíme primárne sústrediť na myseľ, pracovať na stave mysle, fungovať z hlavy. Len tak budeme „úspešní“, čo v tomto svete znamená byť „šťastný“.
A potom za mnou prídu ľudia, že už urobili v živote všetko a stále sa necítia dobre. Niektorí z nich už dokonca pracovali s koučom alebo terapeutom, ktorého vyhľadali, lebo sa necítili dobre a chceli VEDIEŤ ako to napraviť. A tak všetko naďalej zostáva konceptuálne a kognitívne – v hlave. Prostredníctvom osobných i pracovných skúseností som sa dostala v živote na miesto, kde si uvedomujem, že hoci je mentálny koučing a terapia prostredníctvom rozhovoru nesmierne dôležitá a účinná, skôr či neskôr sa však dostaneme do bodu, kedy opakovane narážame – chápeme, kde je náš problém, vieme, kedy a ako sa opakuje, vieme ho pomenovať, rozprávať o ňom, analyzovať ho, ale on sa aj naďalej opakuje. A my sa necítime dobre.
Podľa mna je rovnako dolžité, ak nie účinnejšie, otočiť klasický proces – zmeň svoje slová – tak zmeníš svoje myslienky – zmeníš svoje myslenie – potom zmeníš telo – a tak konečne zmeníš svoj život… A teda začať telom – zmenou postoja k sebe, počúvaním svojho tela, jeho áno a nie, zmenou fyzického stavu, ktorý povedie k zmene myšlienok, vzorcov myslenia a spôsobí v našom živote zmenu.
Nepochopte ma zle, samozrejme aj ja sa najprv s klientmi rozprávam, aby som objavila určitý opakujúci sa vzorec. Nehovoríme však o analýze, spracovávaní myšlienok, hľadaní racionálnych riešení a vytváraní akčných plánov, ale o hľadaní odpovedí v tele. Ponorenie sa do tela a počúvanie toho, čo nám chce telo povedať. Naše telo má schopnosť liečiť sa samo, je zdrojom neuveriteľnej múdrosti. Ale nenaučili sme sa tej múdrosti dôverovať, veľmi často ani nevieme, čo to je, nie sme s ňou v kontakte.
Moje posolstvo nie je o tom, „niekam sa dostať“, ale o otvorení svojho tela, srdca a mysle a následnom uvoľnení priestoru pre vytváranie. Naše telo je to najprirodzenejšie, všetko ostatné len odpútava pozornosť od tela, A tak ja vidím človeka – cez jeho telo.
Navyše si myslím, že zložiť masku, byť, bez strachu, otvorený, je niečo, čo nám dnes všetkým strašne chýba a celý ten zážitok by som ani nedokázala dopriať človeku, s ktorým spolupracujem, keby sme pracovali len na postoji mysle. Bez masky sme všetci zraniteľní, a toho sa bojíme. Dlho som si kládla otázku, prečo práve to najbolestivejšie, pred čím všetci utekáme. Vtedy som ani netušila, nevedela som prečo, snažila som sa dokonca v niektorých momentoch rezignovať na hlbokú intímnu prácu, ale nakoniec ma všetko nejako viedlo späť. Akurát, keď som to chcela vzdať, niekto by sa mi ozval, alebo sa jednoducho niečo stalo, čo ma priviedlo späť k tejto práci. Niektoré veci sú mi teraz oveľa jasnejšie a som veľmi vďačná, že som nasledovala svoj vnútorný hlas. Keď pracujeme z čistého srdca, žijeme svoju pravdu.
L: Čo je pre teba intimita, intimita so sebou samým?
M: Vo vzťahoch s ostatnými je pre mňa intímne dovoliť niekomu vstúpiť do môjho priestoru, podeliť sa s niekým o svoj názor, ako teraz s vami, bez plánu a programu. Byť prítomná, byť pre niekoho bezpečným miestom na komunikáciu, rovnako ako je on/ ona tým istým pre mňa. Čo je zriedkavé a je mi to čoraz jasnejšie. Verím, že intimita nadobúda najväčší význam, keď je na duševnej a duchovnej úrovni. A byť intímna sama so sebou znamená dovoliť si vyjadriť to, čo mnou hýbe zvnútra, bez toho, aby som premýšľala o tom, ako to bude vyzerať navonok. Nemyslieť na to, či sa to, čo robím, niekomu bude páčiť, či sa to bude predávať, jednoducho len vyjadriť to, čo mnou hýbe… Lebo len vtedy do nášho životného priestoru prichádzajú ľudia, ktorým sa môžeme ukázať a ktorí sú pripravení zhodiť pred nami svoje brnenie a všetky svoje masky.
V detstve a ranej mladosti som bola ku každému úplne otvorená, pretože som si myslela, že je to jednoducho ľudské, no postupom času som si uvedomila, že si tým veľmi ubližujem. Keď sme autentickí, pomáhame si, no nie každý je na to vždy pripravený. V každom prípade to bola pre mňa jedna z najdôležitejších lekcií a prinútilo ma to naučiť sa, komu sa otvorím a čo odhalím, pretože viem, že to bude mať vplyv. Tiež som sa naučila, že najlepšie veci sa dejú a budujú pomaly. Vďaka výraznému spomaleniu v živote som sa dokázala plne prepojiť sama so sebou, so svojou intuíciou a inštinktami, takže dnes ani na okamih nezaváham, komu a ako sa otvorím, čo a prečo dám. No chcelo to čas. Trvalo mi, kým som začala žiť v súlade so sebou. Dnes už nevidím skúsenosti ako pozitívne alebo negatívne, ale jednoducho ako skúsenosti. Môj život je vďaka tomu absolútne krásny.
L: Prostredníctvom sprevádzania žien a mužov cez ich životné výzvy, najmä cez bolesť a traumu, o ktorých hovoríš, že sú skutočne intímnou skúsenosťou tak pre teba, ako aj pre tvojich klientov… Čo by si povedala, že si sa o ľuďoch najviac ‚naučila‘?
M: Určite ich, naša, komplexnosť. Ale aj jednoduchosť. Oboje súčasne. Keď začnem s niekým spolupracovať, takmer každý mi povie: ‚Ale ja som už vyskúšal všetko. Akoby som išiel životom v hmle alebo so zatiahnutou ručnou brzdou. Áno, občas vyjde slnko, ale po relatívne krátkom čase sa vraciam do starých koľají. Točím sa v kruhu. Život je boj.“ a potom nastáva ten vrchol, úplné odovzdanie sa, krok do neznáma, a to je najkrajšia časť celého procesu. Nakoniec sa to stane a on/ ona pocíti uzavretie cyklu. Je to akýsi okamih naplnenia, ktorý je viditeľný aj navonok. Mojim klientom sa často stáva, že ich známi na ulici, nespoznávajú. Zaujímavé je aj to, že vždy pracujem buď s ľuďmi, ktorí často nemajú k sebe intímny vzťah, nikdy sa nesnažili nahliadnuť hlbšie, alebo s ľuďmi, ktorí sa veľmi snažia dosiahnuť posun takpovediac svalmi, silou – prostredníctvom tvrdej práce, ale bohužiaľ väčšinou len na povrchu . Preto je náš spoločný zážitok ešte výnimočnejší, lebo s klientom vstupujeme do niečoho úplne nového, neznámeho, bolestného. Milujem, keď sme tu jeden pre druhého, pretože tak rastieme a učíme sa – cez prijatie, bolesť a umožnenie podpory.
„Hlbokou intímnou prácou a kombináciou práce s telom a mysľou, som sa rozhodne naučila najviac o ľudskej – našej zložitosti. Ale aj jednoduchosti. Oboje zároveň.“
L: A čo si sa v tomto procese, cez svoju prácu, naučila o sebe?
M: Našla som a zhmotnila svoj zmysel života – viesť ľudí cez ich emócie do ich vnútorného sveta, kde sú len sami so sebou. Tam veľmi často skrývame tie časti seba, s ktorými sme nedokázali žiť v mieri, tie, ktoré sme (my alebo naše okolie) považovali za neprijateľné, nie dosť dobré, alebo naopak, s ktorými sme boli „príliš“, ktoré nám spôsobili bolesť.
Snaha vyhnúť sa bolesti je prirodzená a ľudská, ale všetko, čo na sebe odmietneme (najčastejšie preto, aby sme neboli odmietnutí) a uzavrieme do seba, nezmizne, ale naučí sa žiť v tme, vytvorí mechanizmy prežitia, ktoré mu umožnia nasýtiť sa, bovať úplne potichu a nepozorovane a zaútočiť vtedy, keď to najmenej čakáme. Mojím poslaním je priniesť svetlo do tejto temnoty a umožniť tým, ktorí sú pripravení vidieť tiene všetkých jeho/jej nechcených, odmietnutých aspektov. Podstatou tieňov je, že sú niečím úplne iným, ako sa nám javia.
Zámerom mojej práce je poskytnúť príležitosť vidieť skutočnú podstatu našich tieňov – časti nás samých, ktoré tieto tiene vytvárajú. Dať svojim klientom možnosť spoznať ich, vidieť, kedy a prečo boli zatlačené, z akého dôvodu, prečo ich považovali za nebezpečné alebo ohrozujúce, prečo sa ich začali báť, prečo ich odmietli. Vytvoriť príležitosť, vypočuť ich, vidieť ich v ich skutočnej podobe a pochopiť ich – a zároveň vidieť a pochopiť SEBA, pretože sme to vždy my… Keď dáme pochopenie a súcit všetkým nechceným častiam nás samých, dochádza k hlbokej a silnej transformácii. Ako povedala jedna z mojich najbližších kamarátok – Mirka, si ako hurikán, ničiteľ, ktorý ničí a necháva zomrieť starý život, aby bolo možné vytvoriť nový.
Už nehľadám rovnováhu a harmóniu ako na začiatku mojej kariéry. Ani sa k tomu nesnažím nikoho inšpirovať. Viem, že rovnako dôležité, ako rovnováha a neutralita, je pochopenie seba cez prežívanie extrémov, pretože v extrémnych situáciách stráca naša myseľ kontrolu a dostávame sa do kontaktu s nevedomými, inštinktívnymi časťami seba, ktoré za „normálnych“ okolností starostlivo ukrývame pred sebou, aj pred svetom. Stretávame sa s naším tyranom, aj obeťou, s diktátorom, aj vystrašeným „poddaným“, so sebaobetujúcim „spasiteľom“, aj sebeckým zneužívateľom … každý sám v sebe, aj v zrkadle, ktoré je nastavené vonkajším svetom. Viem, že bez poznania týchto aspektov seba sa na seba-poznanie len hráme, že bez ich prijatia je naša „sebaláska“ iba nevydarenou „módnou prehliadkou“. Ja svojim klientom nedovolím, aby pochopenie života iba predvádzali. Potrebujem, aby ho skutočne precítili a žili, tým, že precítia a zažijú tie najhlbšie pochované časti seba.
Najviac zo všetkého milujem temnotu, v ktorej skrývame to, čo nedokážeme milovať. Miluljem privádzať ľudí do tejto temnoty ich vnútra, pretože v tých aspektoch, ktoré sa ukrývajú v temnote, je uložená naša najväčšia sila, obrovské množstvo energie, ktorú sme spútali zo strachu, že ňou ublížime sebe, alebo iným, že s ňou budeme potrestaní, odmietaní, nepochopení… Pomáham ľuďom, aby túto silu objavili a naučili sa ju používať, aby sa stali tým, kým sem prišli byť. Preto ma drvivá väčšia ľudí vyhľadá práve v extrémnych situáciách, kedy som pre nich poslednou možnosťou, lebo všetko ostatné už vyskúšali. V obdobiach, keď sa stretávajú so smrťou, chorobou, stratou milovaných, ale aj pri silných skúsenostiach súvisiacich so sexualitou. Aj pôrod, v ktorom žena na okamih „umiera“ tým, že sa jej ľudské Ja stratí v intenzívnom spojení so zázrakom zrodenia nového života.
Naučila som sa o sebe, že potrebujem cítiť oveľa intenzívnejšiu chuť života – samotný názov môjho projektu ŽIVOT PLNÝ CHUTI. Objavila som schopnosť, používať svoju vlastnú skúsenosť s temnotou, ako nástroj, ktorým môžem byť užitočná svetu. Tento dar sa vlastne učím používať celý život, často sú ním prevalcovaná, ale aj to patrí k procesu učenia, ako pracovať so silou temnoty v sebe samej, a tak a cez svoju čoraz intenzívnejšiu životnú skúsenosť dokážem intenzívnejšie pomáhať druhým.
Oslobodila som v sebe schopnosť vytvoriť prostredie, v ktorom vidím ľudí, keď sú dokonale zraniteľní, keď majú vypnuté všetky obranné mechanizmy a stratégie mysle. Prostredie, v ktorom majú možnosť, spoznať sa práve takí… v ktorom mi dovolia viesť ich svetom premenlivosti, a ukázať im ako sa pružne prispôsobovať neustálemu cyklu zrodenia, zrenia a umierania. Stojím pri svojich klientoch, keď čelia výzvam a podporujem ich, keď im život servíruje príležitosti…
Naučila som sa o sebe, že mojou úlohou je ukazovať klientom, ktoré staré cesty potrebujú opustiť, lebo dospeli do svojho konca, a zároveň im pomáham vidieť cesty nové, ktoré sa pred nimi vždy ukazujú, vidieť pred sebou nové možnosti a príležitosti.
Naučila som sa dôverovať svojej schopnosti poskytnúť radu a vedenie, ktorou cestou sa klient potrebuje vybrať ďalej, kam ho smeruje jeho intuícia…
L: Mentoring nie je tvoj jediný spôsob sebavyjadrenia, môžeš sa vôbec opísať vo svojej všestrannosti?
M: Dávam si slobodu v sebavyjadrení, žijem. Vediem, píšem, dlhodobo praktizujem meditáciu a intuitívny pohyb a neustále sa na tejto ceste vzdelávam. Tiež rada tvorím recepty a vytváram jedlo pre dušu i telo prostredníctvom kuchynskej „mágie“. A to všetko plánujem čoskoro spojiť do jedného zážitku, na ktorý budú pozvaní aj ostatní, hoci to už vlastne robím. A mentoring je skúsenosť, v ktorej zdieľam poznatky z vlastnej cesty, na tej najjemnejšej úrovni.
Pre mňa je život tanec, nechávam veci prirodzene vychádzať na povrch, rozvinúť sa v ich čase a tempe. Rada počúvam ľudí a osobne ma to inšpiruje, keď počujem, čo im chýba, ako sa cítia. Pretože tak sa učíme jeden o druhom, tak si môžeme navzájom ukázať krajší, lepší život, ktorý nás nápĺňa. Všetci si väčšinou prechádzame tým istým a väčšina z toho súvisí s telom ako východiskom, len potrebujeme nástroje, ktoré nám pomôžu a musíme sa naučiť počúvať samých seba.
L: Čomu sa momentálne venuješ?
M: Pripravujem vydanie svojej prvej knihy, môžem len povedať, že to bude veľmi špecifický vedený denník. Ide mi v ňom rozhodne o to, aby sme zbúrali nevedomky prijaté životné zásady a odstránenili masky, ktoré nosíme. Mojou veľkou túžbou je pomáhať ľuďom nadviazať zrelý a zdravý intímny vzťah so sebou samým prostredníctvom aktu písania. Posledné dva roky pracujem aj na úplne novom webe – tento proces sa stal akýmsi záznamom môjho vlastného transformačného procesu. Plánujem sprístupniť zdroje vnútornej práce každému, kto sa rozhodne vydať na cestu k sebe. A zároveň snívam o novom priestore pre prácu a život. Nech to zatiaľ zostane ako „priestor“.
L: Si žena, ktorá sa určite vie odovzdať okamihu, bola si vždy taká, čo ťa k tomu viedlo? Kedy sa vo svojom tele cítiš najlepšie?
M: Vždy som bola taká, nemala som sa to nijako extra učiť, hoci si to niekedy potrebujem pripomenúť. A v ranej mladosti som prešla obdobím úplného „zblúdenia“. Zabudla som, kto som a prečo som tu. Uvedomila som si, že najautentickejšia som vtedy, keď nemyslím, ale keď si dovolím všetko cítiť a byť v danom okamihu, vtedy sa stane to čaro. Najlepšie sa cítim vo svojom tele, keď píšem a tancujem a keď som v prítomnosti ľudí, ktorí sa predo mnou odhalia a s ktorými mi je dobre. S ľuďmi s otvoreným srdcom.
„Všetci si väčšinou prechádzame tým istým a väčšina z toho súvisí s telom ako východiskom, len potrebujeme nástroje, ktoré nám pomôžu a musíme sa naučiť počúvať samých seba.“
