Prestávka od života

31.1. 2023450x

Ak ma svetová situácia deprimuje alebo ma ťaží každodenný život – tak rada na chvíľu utečiem zo svojho bežného života. Spontánne zmiznem, aby som sa vrátila posilnená a s novými nápadmi.

Niekedy len vzlietnem. Spontánne odchádzam, strácam sa v paralelnom svete, obraciam sa chrbtom k svojmu každodennému životu – aj keď je to len na pár hodín či deň. Moje malé úteky mi robia dobre, do bežného života sa väčšinou vraciam silnejšia, optimistickejšia ako predtým a s novými nápadmi.

Často si na svoje malé eskapády vyberiem miesto na mape, kde som ešte nikdy nebola, a sadnem na bicykel, vlak alebo električku a preskúmam tieto nové miesta.

Ospevovať malý únik zo sveta môže znieť zvláštne, až trochu nepatrične, vzhľadom na súčasnú dramatickú situáciu v Európe. Ale myslím si, že máme plné právo, keď sa niekedy jednoducho stiahneme zo všetkého, čo nás ťaží – od preplneného každodenného života, od strachu z globálneho otepľovania a od šoku, že pred našimi dverami hrozí vojna.

Odviezť sa a objavovať cudzie miesta úplne sama ma vždy poteší. Nepripadá mi to ako obyčajná prestávka, hodina jogy alebo popoludnie na pohovke – je to viac: trochu dobrodružstva, niekedy dokonca trochu odvážneho.

Môžem sa inak zažiť, rozšíriť si vlastný obzor. Kde ma nikto nepozná, nemusím byť nikým. Strácam sa v okolitom svete, nechávam na seba nerušene pôsobiť neznáme, objavujem nové veci a v úžase zabúdam na čas.

Môžem sedieť pri rieke, snívať a bez povšimnutia pozorovať okoloidúcich. Takéto malé spontánne výpady odporúčam každému. A je úplne jedno, ako to urobíš – či sa zúčastníš festivalu, ideš šnorchlovať v pracovný deň alebo sa vyberieš na nočnú túru. Vytrhne nás to z každodennej rutiny. A možno aj opustíme svoju zónu pohodlia.

Dobre si uvedomujem, že únik má zlú povesť a často sa spája s útekom, pštrosou taktikou, falošným opojením a stratégiami vyhýbania sa. Psychológovia to chápu ako únik od starostí každodenného života a konfliktov vstupom do iluzórneho sveta. To znie pre moje uši veľmi zdravo – samozrejme za predpokladu, že je to len dočasné.

Podľa môjho názoru existujú dve formy úniku. Tá, ktorá vlastne slúži sebarepresii, pri ktorej človek nezdravým spôsobom uteká pred nepríjemným vo svojom živote. A druhý, pozitívny variant, v ktorom získavame nové skúsenosti, úplne sa odovzdáme neznámej skúsenosti alebo činnosti a rozširujeme svoje ja.

Daj si pauzu

Hranica medzi nimi je pravdepodobne tenká. Ja to vnímam takto: Dokážem dobre znášať vážnosť života a čeliť problémom – pokiaľ mi je dovolené odpútať sa. Ak z času na čas neodstúpime od reality, môže nás ľahko prevalcovať.

Tak vstaň, nechaj všetko, odhlás sa: skús niekde nočný seriálový maratón alebo víkend osamote. To je jedno.

Existuje mnoho foriem úniku, okrem malých výletov na neznáme miesta ma napadajú napr.: špeciálne športové aktivity, párty v klube alebo spontánne prespávanie na pláži s kamarátkou. Niekedy takéto úteky prinesú niečo výstredné, až opojné. Ale nemusí to tak byť. V konečnom dôsledku je to všetko o tom byť niekde inde, zmiznúť na chvíľu z obrazu.

Byť neviditeľným

Niekedy je dôležité byť neviditeľný. Kvôli sociálnym médiám žijeme v dobe prílišnej transparentnosti. Pred zrakmi iných by sme sa mali z času na čas chrániť. Nielen od kolegov a spolubývajúcich, ale aj od mnohých známych, ktorí nás sledujú na Instagrame a Facebooku.

Prostredníctvom sociálnych sietí sa navonok prezentujeme úplne iným spôsobom, ako keby sme sa stali súčasťou značky. Premeniť sa na neviditeľných je v tomto kontexte mimoriadne cenné. Zachováme si tak našu dôstojnosť a sebavedomie. Na druhej strane, ak vieme, že sa na nás iní ľudia neustále pozerajú, či už v kancelárii alebo virtuálne, vzďaľujeme sa od seba.

Cítim to tiež a je to stiesňujúce. Ak prechádzam na bicykli neznámou oblasťou bez mobilného telefónu a zároveň dávam pozor na oblaky, ktoré nie sú zvlášť fotogénne, cítim sa slobodne. Voľnejšie, ako keď stále rozmýšľam nad tým, či sa fotka, ktorú som zverejnila, páčila mnohým alebo či som nemala uverejniť radšej tú druhú. Odstup mi dáva priestor a voľnosť.

Vypnúť mobil

Ísť na prechádzku bez mobilu je v dnešných časoch asi to najradikálnejšie. Bez rozumného telefónu pred nosom sa oslobodíme nielen od neustáleho porovnávania sa s inými, ale aj od algoritmov a názorov, ktoré nás ťahajú určitým smerom, asi ako ryby v húfe.

Je, samozrejme, rozumné dať vedieť, než mobil vypneme. A tak poviem mojim trom deťom. „Vidíme sa neskôr, zlatíčka“, prejdem po moste na druhú stranu rieky, prejdem sa k nejakému útulnému malému kinu, prikujem sa tam s balíčkom datlí do mäkkého zamatového čalúnenia a nechám sa okúzliť výnimočným filmom. Alebo idem na bicykli do múzea. Lebo aj umenie je pre mňa dobrá možnosť úniku z reality – pretože je to na jednej strane krásne, ale často aj dráždivé a vzrušujúce.

Napríklad, keď stojím pred obrazom, som ponorená do iného sveta, ktorý je plný pastelových bodiek a lyrických ťahov ceruzkou – a napriek tomu, napodiv, inštinktívne rozumiem.

„Ísť na prechádzku bez mobilu je v dnešných časoch asi to najradikálnejšie.“

Dodnes rada spomínam na to, ako som si ako študentka listovala vo zväzkoch poézie v mojom obľúbenom kníhkupectve: mala som rovnako príjemný a vzrušujúci pocit, akoby sa predo mnou zrazu otvorili dvere do neznámych priestorov.

Čo mi všeličo behalo hlavou, keď som stála pred policou s básnickými zbierkami na malom podstavci s výhľadom na mesto. V každom prípade, mnohé riadky ma sprevádzajú roky, dokonca som si tie, ktoré sa mi najviac páčili, zapisovala do denníka.

Básne majú čarovnú schopnosť, uniesť nás do cudzích, nepoznaných svetov. A to v zásade dokáže každá forma umenia. Divadlo, výtvarné umenie, hudba, tanec, opera: na chvíľu nás vyvedú zo seba. Je to forma extázy. „Ek“ znamená v starej gréčtine „vypnuté“, „stasis“ znamená „stav, zastavenie“. Výraz nemá veľa spoločného s hystériou alebo náboženským šialenstvom. Extáza je fenomén, ktorý nás oslobodzuje od stagnácie.

Uniknúť od „JA“

Opustiť na chvíľu každodenný život, v príjemnom opojení, len tak pre zábavu alebo pre seba – to nám môže dať viac ako len vydýchnuť si. Kým morálny oddychový čas je skôr o zotavení, o upokojení, únik je vzrušujúci. Má potenciál výzvy, dokáže stimulovať našu predstavivosť a kreativitu.

Máme možnosť objaviť nové, originálne stránky seba, pretože spontánne čelíme neznámym situáciám. To nám umožňuje rásť, posilňuje naše sebavedomie a dodáva nám novú energiu. Sme lepšie pripravení čeliť životným výzvam.

„Opustiť na chvíľu každodenný život, len tak pre zábavu alebo pre seba – to nám môže dať viac ako len vydýchnuť si. Takýto únik dokáže stimulovať našu predstavivosť a originalitu.“

V takýchto malých eskapádach sa toho deje snáď ešte viac. Keď sme sami, v lese, sami na pláži, pod vodou, pozeráme sa z okna, dostávame sa bližšie k človeku, ktorým chceme byť, a k životu, ktorý chceme viesť.

Navyše niektorými únikmi jednoducho prežívame život o niečo intenzívnejšie. Keď sa niekde túlame sami, sme hlboko sami so sebou a predsa veľmi pozorní. Pretože keď sa uvoľníme, ponorením sa do niečoho neznámeho, vypneme ťažko uvažujúcu časť mysle, ktorá sa snaží sústrediť.

Inými slovami: Necháme sa unášať. A prostredníctvom prúdu, ktorý takto vzniká, toto hravé, voľne plynúce – tento FLOW – často prichádzajú nové nápady a riešenia.

Tajná záhrada

V detstve som eskapizmus praktizovala oveľa intuitívnejšie, napríklad som si doma stavala jaskyne v tých najzvláštnejších zákutiach, ktoré by som si zariadila a v ktorých som dokonca aj jedla a spala. Dnes radšej idem von, ak sa chcem obnoviť.

Čo milujem na prechádzkach, dokonca aj na tých, ktoré sú len okolo bloku: Vnímam to ako istý druh úniku z domova. Je to forma slobody. Vonku osme len len divákom, nemusíme o sebe nič prezrádzať, nemusíme mať na nič názor, nemusíme vôbec nič.

Preto je načase, aby sme si vytvorili tajnú záhradu – naše vlastné útočisko.

Samozrejme, aj naďalej berieme realitu vážne, ak chceme zostať angažovanými občanmi, milujúcimi rodičmi, partnermi a spoľahlivými kolegami. Zajtra sa opäť postaráme o organizáciu a odpovieme na e-maily – sľubujem – ale momentálne je prestávka! Vidíme sa neskôr! Kým nás život nezavolá späť a my sa opäť stretneme s každodenným životom s novými príbehmi a troškou kúzla nášho tajného života v našich očiach.

Pár spôsobov, ako žiť svoje tajné ja:

* vytvor si skrýšu

* choď si zatancovať do klubu

* nájdi si svoje miesto pri rieke v blízkosti mosta

* posaď sa ku stolu v starej kaviarni

* začni pracovný deň v posteli s knihou v ruke

* prečítaj si Where the Crawdads Sing od Delie Owens a začni zbierať, presne ako hlavná postava Kya

* prečítaj si The Midnight Library od Matta Haiga a navrhni rôzne životy, do ktorých môžeš uniknúť

* vplávaj do lepšieho sveta pred spaním s príbehmi na dobrú noc z podcastu Nothing Much Happens.

MOJE ÚNIKOVÉ CESTY

zapíš si 5 vecí, ktoré môžete okamžite urobiť, ak zatúžiš uniknúť z bežného života

1 …………………………………………………………………..