Trochu iný spôsob ako sa vysporiadať so stresom
Včera na konzultácii mi klientka položila otázku. Jej odpoveď prekvapila nás obe.
Došlo jej, že toho, po čom najviac túži (viac priestoru v živote bez neustálej potreby za čímsi sa ponáhľať) sa zároveň veľmi bojí.
Uvedomila som si, že keď sa pýtame, ako sa prestať ponáhľať, kladieme si vlastne nesprávnu otázku.
Ak chceme v našom živote cítiť menej tlaku a viac priestoru, musíme sa opýtať inak.
Žijeme v kultúre tak veľmi zameranej na zber úspechov a robenie viac a viac vecí lepšie, kvalitnejšie, efektívnejšie, až sme sa nevedome ocitli v pasci.
A preto, keď si kladieme otázku ako zvládať stres, či dokonca ako zredukovať stres, uniká nám jedna dôležitá vec. A tou je aký je vôbec náš vzťah s stresu, tlaku, prečo máme potrebu neustále sa kamsi ponáhľať a čosi konkrétne robiť.
Môžem praktizovať všemožné techniky na redukciu stresu od rána do večera, ale ak časť môjho podvedomia nie je ochotná vzdať sa stresového stimulantu, pretože, keď som v pohybe a užitočná, tak cítim, že žijem, cítim, že mám hodnotu, potom mi žiadna technika nepomôže.
Ako prvé si budem neustále hľadať aktivity a vyvíjať tlak, aby som nemusela cítiť veci, ktoré sa za stresom ukrývajú (bolesť z osamelosti uprostred sveta plného ľudí, v ktorom ani poriadne neviem, aká je moja úloha; bolesť z neopätovanej lásky; bolesť z neschoponosti porozumieť blízkej osobe či sebe samej, … ).
To čo som urobila ja namiesto toho, aby som sa snažila zredukovať stres je, že som začala napĺňať moje dni aktivitami, ktoré vracajú môjmu životu chuť, radosť, silu a vášeň.
Tento prístup – pridávam niečo do svojho života – spôsobuje oveľa menej úzkosti, ako snaha čohosi sa zbaviť.
V mojom denníku je miesto venované zoznamu vecí, pri ktorých sa cítim dobre a ktoré menia môj uponáhľaný život na život plný chuti.
Tu je pár príkladov:
- Prechádzka naboso v tráve.
- Pobyt v prírode/ lese v lese a pozorovanie stromov.
- Stretnutia s osobami, ktoré ma milujú a prijímajú v celej mojej sile i slabosti.
- Okamihy nehy s mojimi deťmi.
- Počúvanie a sledovanie tečúcej vody alebo morských vĺn.
- Pozorovanie ohňa alebo tancujúceho plameňa sviečky.
- Počúvanie povznášajúcej hudby.
- Intuitícny pohyb/ tanec.
- Svetlo sviečok.
- Vôňa čerstvo upečeného chleba alebo koláča.
- Horúca sprcha, ktorá zohreje moje premrznuté telo.
- Objatie blízkej osoby, ktoré mi umožní zhlboka vydýchnuť.
Čím viac napĺňam svoje dni vecami, vďaka ktorým cítim, že žijem, tým menej potrebujem stres, ponáhľanie sa a robenie užitočných vecí, len preto, aby môj život dával aspoň nejaký zmysel.
Asi ani nemusím písať o tom, že miera môjho vlastnoručne vyprodukovaného tlaku sa podstatne znížila. Hoci sa nič zásadné v mojom život nezmenilo, stres na mňa prestal doliehať.
Preto ak máš čo i len najmenšie podozrenie závislosti na strese, skús si vytvoriť svoj vlastný zoznam vecí pre život plný chuti a urobiť pre seba denne aspoň jednu či dve z nich.
S veľkou pravdepodobnosťou zistíš, že už nepotrebuješ rozdúchavať oheň stresom, nepotrebuješ sa ponáhľať, nepotrebuješ nič dokazovať. Začneš nachádzať priestor a pohodu tam, kde si ich doteraz nikdy nevidela.
Chcem sa ťa opýtať: Je možné, že nevedome udržiavaš určitú úroveň stresu vo svojom živote? Čo je na tvojom zozname vecí pre pokojný život plný chuti? Daj mi vedieť.
