SLOW LIFE | Spievodca pre začiatočníkov – 2. časť

My všetci sme nažive. Ale len niektorým z nás sa podarí dotknúť zázraku života. Čo to vôbec je? Poďme to zistiť a urobme dnes spolu ďalší krok do pokoja.

 

| SUPERSILA V NÁS – UŽ STE JU OBJAVILI?

Minule som vás nechala s otázkou: „Prečo sa vlastne ponáhľame? Čo sa za naším náhlením skutočné ukrýva?„. Urobili ste svoj prvý krok? Čo sa vo vás dialo pri vedomom spomalení nejakej všednej činnosti?

Pomalé až zadržiavané dýchanie. Suché pery a náhly smäd. Zaťaté zuby. Vlhké či brniace ruky. Napnuté brucho a pocit hrče v žalúdku. Alebo dokonca nevoľnosť. Boľavé, nestabilné či roztrasené nohy.

Celková fyzická napätosť. Myšlienky primomínajúce hlavnú vlakovú stanicu. Z jednej strany prichádzajúce myšlienky o tom, čo sa stalo. Z druhej úvahy, čo sa môže, má alebo musí stať. Podráždenosť. Hnev. Mrzutosť. Frustrácia. Zahltenosť. Potreba bojovať. Potreba utiecť niekam ďaleko.

Všetky tieto a mnohé ďalšie príznaky objavujúce sa, keď sa pokúsime jednoduchú zabehnutú rutinu vedome a výrazne spomaliť, sú jasnou indíciou prudkého stretu so starými, hlboko zakorenenými vzorcami myslenia a správania.

Schopnosť uvedomiť si vyššie uvedené príznaky je v tomto prípade našou „nadprirodzenou silou“. Čím skôr budeme schopní vniesť súcitné vedomie k týmto stresujúcim „energiám“, tým skôr sa odpútame od všetkého, čo nás blokuje a neumožňuje zažívať náš vlastný život. Uvedomíme si našu skutočnú moc a silu a budeme schopní zbaviť sa týchto vzorcov raz a navždy.

| ČÍM VIAC, TÝM LEPŠIE – NAOZAJ?

Jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich vzorcov (tiež som v tom nebola nevinne) je „čím viac, tým lepšie“. Často sa stretávam s porovnávaním a súťažením v kategórií, „kto má toho na práci viac“ alebo „kto stihne viac“. Víťazom sa stáva ten, kto má rozplánovanú každú minútu dňa. Toto je presne ten vzorec myslenia vytvárajúci vieru, že budeme úspešní, dôležití a hodnotní ľuďia až vtedy, keď toho veľa zvládneme.

Naozaj? Je to tak skutočne? Naša hodnota a dosťdobráctvo závisí od počtu povinností a dokončených úloh? Od našej schopnosti každý den zachrániť čo najväčší kus sveta?

A možne nie. Možno súťažíme v nesprávnych kategóriach . Možno existuje niečo dôležitejšie než rýchlosť. Možno práve tým, že sa neustále ženieme prichádzame o to najdôležitejšie.  Uniká nám život sám.

Pred siedmymi rokmi som predala svoju poradenskú firmu na Slovensku a rozhodla sa nasledovať manžela, ktorý prijal prácu v Nemecku. Bezprostredne potom som sa uchádzala o prácu konzultantky v oblasti štíhlej znalostnej práce pre svetoznámu nemeckú značku luxusných športovích áut.

Dostala som pozvánku. Výberové konanie vyhrala. Práca snov v spoločnosti snov. Služobné auto snov k dispozícii aj na súkromné účely. Príjem snov. Pre mnohých. Podmienkou bolo, každý týždeň v nedeľu večer vycestovať za klientami v Škandinávii a vrátiť sa vo štvrtok, aby som sa v piatok mohla zúčastniť pravideľných zasadnutí rady konzultanov.

V tom čase mal môj prvorodený syn päť rokov. Manžel bol ochotný prispôsobiť svoje povinnosti tak, aby sa počas týždňa mohol starať o syna. Stačilo povedať áno a naskočiť.

Ale niečo sa v tých dňoch vo mne začalo diať. Po všetkých tých prípravách, učení, tvrdou prácou získaných skúseností, ktoré mi za odmenu priniesli vytúženú pracovnú príležitosť, ma čosi zastavilo. Bola to otázka: „Chceš to naozaj?“ Nemala som odpoveď. Zvádzala som boj medzi kariérou a životom. Medzi egom a skutočným ja.

Potrebovala som až bolestne opustiť akési vákuum, neumožňujúce cítiť, čo mám urobiť. Ako sa rozhodnúť. Boli to veľmi intenzívne hodiny môjho života, ktoré vyústili do hľadania niečoho naozaj veľkého. Hľadania zmyslu. Zmyslu v rozhodnutiach, zmyslu robenia vecí, zmyslu zotrvávania vo vzťahoch, zmyslu života.

| 5 X PREČO A ČAKAJ

Zasiahla ma sila sebauvedomenia, ktorá ma napokon vytrhla z onoho vákua. Malým ale rozvážnym krokom, ktorý ma posulnul k rozhodnutiu, bolo zodpovedanie otázky PREČO? Prečo  mám urobiť, čo chcem urobiť.

Hľadanie zmyslu v živote veľmi často začína oveľa neskôr, ako potrebujeme. Mne to veľmi dlhú dobu pripadalo ako ohromná až ezoterická úloha. Asi preto som sa jej vyhýbala, aby som nakoniec vykorčuľovala „nájdením“ zmyslu, ktorý všeobecne dával zmysel. Svoje životné poslanie teda zmysel, prečo som sa narodila, som si „vytvorila“ a uverila mu.

Lenže zmysel života si nemôžeme vymyslieť alebo od niekoho skopírovať, ani skompilovať z niečoho hodnotne pôsobiaceho. Tento zmysel je s nami od začiatku. Môžeme ho nájsť – práve pomocou otázky prečo. Ideálne položenej aspoň päťkrat. Za každou prichádzajúcou odpoveďou ďalšie prečo. Nasledujúca odpoveď vedie k ďalšiemu prečo.

Zámerne píšem „prichádzajúcou odpoveďou“. Uvedomila som si, že som celé roky vytvárala odpovede namiesto toho, aby som ich nechala k sebe prísť. Prísť zvnútra. Jednoducho položiť otázku a čakať. To, že ste dostali odpoveď, zistíte a nebudete pochybovať. Je to silný zážitok. Aha moment. Rozsvietenie a osvietenie. Ak si nie ste istí, tak to zaručene „tá odpoveď“ nebola.

Rozhodne hľadanie zmyslu vo veciach, činnostiach a v živote nie je niečo, čo by nás učili v škole. Dokonca 99% rodičov, keďže to sami netušia, neodovzdá túto, pre šťastný život nevyhnutnú zručnosť svojim deťom.

A tak máme tendenciu vyhýbať sa onej forme skúmania, kým nás k tomu nedonúti  nejaká kríza alebo okolnosti. Lenže, po niekoľkých vlastných krízach som pochopila, že ak skúmame z temných miest osobnej, zdravotnej, vzťahovej či inej krízy, sme vo výraznej nevýhode. Pretože naša schopnosť vnímať a jasne premýšľať je zaclonená naším utrpením.

| DRUHÝ KROK DO POKOJA

Nečakajme preto na temné obdobia v živote, aby sme si zodpovedali na základnú otázku. Prečo? Zastavme sa a položme si ju hneď teraz. A prosím, nezačnite hneď s veľkými zastrašujúcimi otázkami k zmyslu života a hľadania dôvodu, prečo ste tu. Aby sme mohli porozumieť veľkým životným otázkam, začnime sa pýtať najprv malé prečo. A jednu odpoveď mamé už z minula. Už vieme prečo sa ponáhľame 🙂

Dnes hľadáme túto odpoveď:

Prečo robím to, čo práve robím?

Druhý krok k pokojnému životu spočíva v tom, že sa niekoľkokrát za deň, pokojne aj každú hodinu, zastavíme a položíme si túto otázku.

Na záver vám prezdradím ešte dve veci.

  1. Vtedy som sa rozhodla pre život a rodinu. Toto rozhodnutie bolo rozhodnutím pre cestu zapadnutú snehom. Bez stôp, ktoré tam niekto predo mnou zanechal. Pozbierala som odvahu a odhodlala sa zanechať vlastné stopy v snehu. Možno aj vyšľapať cestičku pre všetkých, ktorí chcú kráčať životom pomalšie, ale zato vlastnou cestou, pre ktorú sa narodili.
  2. Ak si všetky činnosti, pri ktorých sa „prichytíte“, budete zapisovať spolu s odpoveďami, vytvoríte nepozorovane predpoklad pre poriadok v živote. Ako? Každá činnosť, ktorú robíme bez toho, aby nám dávala zmysel a prinášala radosť vytvára v našom živote zmätok. Máme dve možnosti. Buď všetky takéto činnosti prestaneme robiť s okamžitou platnosťou alebo k nim bezodkladne zmeníme postoj. – Inými slovami, nájdeme v nich pre nás dostatočne silný dôvod.

A ak cítite silnú potrebu urobiť vo svojom živote viac pre poriadok ešte tento týždeň, vyčistite si najprv hlavu.

V tretej časti seriálu Slow Life pre začiatočníkov nájdete odpoveď na otázku „Prečo žiť pomaly“ a pár praktických spôsobov, ako začať už dnes. Zostaňte na príjme 🙂

 

 

 

Naučím vás robiť obyčajné veci neobyčajne dobre. Ukážem vám ako spomaliť a dať si život do poriadku, aby ste stihli všetko dôležité ešte dnes. Viac o mne nájdete tu.>>
  • ebook: S čistou hlavou

    Zrealizujte dlho odkladané veci a nájdite zmysel a naplnenie vo všetkom, čo robíte.

  • Nejnovější články
  • Kategórie
  • Vidíme sa na Facebooku