Rozhovor s klientom – časť 1.
Poznáte to? Dostanete nápad. Chce sa vám do niečoho pustiť. Ste motivovaní. Cítite inšpiráciu. Po pár dňoch, možno týždňoch možno mesiacoch je preč…
Jasné. To snáď pozná každý, nie? Obyčajne sa nevzdám. Idem a hľadám pomoc alebo nejaký zdroj motivácie. U inej osoby, partnera, kouča, priateľa, na nete. Vždy je kde, vždy je niekto, o koho sa môžem oprieť.
Toto je tá najlepšia cesta k závislosti.
No dobre. Chápem, ale čo teda? Kde hľadať silu, nápady, povzbudenie, motiváciu, keď ju sama nemám?
Čo keby existoval spôsob, nástroj, proces, vďaka ktorému by si mohla sama nájsť odpovede, ktoré hľadáš, cestu, ktorou potrebuješ ísť. Čo keby si bola schopná riešiť svoje vlastné problémy? Ujasniť si čo chceš a vytvoriť život, ktorý chceš žiť? Aké by to bolo, keby si už nikdy, nikdy nemusela čakať, kým sa zmenia okolnosti, kým ti niekto pomôže.
Asi by som sa mohla oprieť sama o seba. Lenže nič také nepoznám. Nemám žiaden univerzálny nástroj ani spôsob, ako to dosiahnuť. Možno na chvíľu. Dlhodobo to ale nefunguje.
Prečo nie?
Neviem. Akoby mi zakaždým došlo palivo. Jednoducho zostanem bez chuti. Bez energie. Na začiatku som plná chuti a nápadov. Idem na plný plyn. V okamihu, keď aj napriek snahe nenapredujem, ako som si predstavovala je razom po chuti aj po sile.
Pozri, vidím v tom dva problémy. Prvým je vytváranie predstáv. Predstavy a očakávania sú ilúzie. Fikcia v našej hlave, ktorá je tak vzrušujúca, že nás nakopne k akcii. Keď sa s pribúdajúcimi dňami pod vplyvom rôznych okolností začne rozpadať, rozpadne sa aj naša motivácia pokračovať.
Druhým problémom sú straty energie, alebo paliva, ako si to sama nazvala.
Riešenie je potom vcelku jednoduché.
- Namiesto predstáv, očakávaní, vizualizácií či ohromných nereálnych cieľov a nekonečných zoznamov „akčných“ krokv sa len rozhodnúť, ktorým smerom chcem ísť. Alebo ešte jednoduchšie, ako sa chcem cítiť. Čo chcem deň čo deň zažívať. Čo chcem teraz cítiť a prežívať. V tomto okamihu.
- Zabrániť stratám energie. Energia z nás vždy tečie smerom k ľuďom a veciam okolo nás. Väčšinou nevedome. Tak potrebujeme v prvom rade zastaviť nevedomé straty energie. Potom vedome využiť energiu, ktorá z nás vychádza. Sústredením energie v sebe a jej následným nasmerovaním na prebudenie vyššieho stavu vedomia.
Čo to je vyšší stav vedomia?
Stav, kedy si uvedomíš, že ty nie si tvoje myšlienky, ani tvoje emócie. Ale, zjednodušene povedané, ten, ktorý je schopný ich vnímať, pozorovať. Pozorovať v tichosti bez popisovania či hodnotenia. Je to stav, kedy sa oddelíš od svojho ega, lebo si uvedomíš, že ty nie si tvoje ego.
Aby sme toho boli schopní, potrebujeme sústrediť čo najviac energie.
Čím viac ľudí máme v svojom živote, čím viac vecí vlastníme, tým viac energie vydávame. Aby sme boli schopní zastaviť tento neustále sa zvyšujúci výdaj energie, potrebujeme zminimalizovať svoje materiálne vlastníctvo, informácie, podnety, rozhodnutia, ľudí vo svojom živote.
Nepochop ma, prosím, zle. Nemám nič proti materiálnym veciam. Ani proti vzťahom. Ja len verím v ich zjednodušenie.
Čo tým zjednodušením presne myslíš?
Ponechaj si pár vecí, ktoré skutočne potrebuješ a s radosťou používaš. A pár ľudí, ktorých chceš a máš rada a takto ži svoj život.
A čo sa potom stane? Prečo by som to mala urobiť?
Toto všetko ťa vedie k tomu, aby si sa začala pozerať dovnútra. Pretože už neexistuje žiadna umelá stimulácia, na ktorú si bola doteraz zvyknutá. Možno si bola dokonca závislá.
Poznám to z vlastnej skúsenosti. Blbý deň – otváram WhatsApp. Chytá ma depka – dám si kávu alebo kus čokolády. Necítim sa dobre – nechám všetko tak a idem online. Mám problém – volám kamoške alebo píšem koučovi. Lenže všetko toto sú len náplasti – krátkodobá okamžitá pomoc, keď sme vyčerpaní.
Každý z nás má len obmedzené množstvo energie každý deň. Môžeme ju dobiť počas kvalitného nočného spánku. Lenže každým rokom máme viac a viac vecí, ktoré musíme vybaviť, viac zodpovedností, ktoré musíme prevziať, aby sme mohli zarobiť viac peňazí a kúpiť si veci, (ktoré v podstate vôbec nepotrebujeme), viac ľudí, s ktorými sme v kontakte. Ale množstvo našej disponibilnej energie zostáva rovnaké. To nie je úmerný rast. Preto máme stále viac a viac dier v energetickej nádrži a potrebujeme stále viac náplastí, aby sme ich narýchlo opravili (a viac peňazí na financovanie týchto náplastí).
Tak čo mám urobiť, aby som tie diery zapchala raz a navždy?
Pár vecí.
- Zjednodušiť si život – na to najdôležitejšie. Každý je tak zaneprázdnený, všetci majú toho toľko na práci. Pravda je taká, že my v podstate vôbec nemáme veľa práce. Len sa radi nechávame rozptyľovať, lebo potom nemusíme premýšľať o sebe a o tom ako žijeme svoj život.
Väčšina ľudí nemá jasno vo svojich prioritách. Ja osobne som si dala za cieľ zjednodušiť svoj život a podporovať mojich blízkych a klientov v tom istom – zjednodušovať a redukovať množstvo vecí a ľudí, ktoré máme vo svojich životoch. A potom…
- Zamerať obmedzené množstvo energie, ktoré máme k dispozícii na ľudí a veci, na ktorých skutočne záleží. Takto začíname vytvárať životný štýl, ktorý sa nám páči, lebo nám energia už neodchádza na všetky strany, investujeme do ľudí a vecí, na ktorých záleží. A vedľajším produktom takéhoto života je ŠŤASTIE.
Áno, šťastie je aj mojím cieľom v živote.
Keby si sa opýtala väčšiny ľudí, čo chcú od života, takmer všetci by ti povedali: „Chcem byť šťastný, chcem byť šťastná!“
A to je chyba! Šťastie by sme nemali hľadať. Šťastie by nemalo byť naším cieľom. Správnym smerom je vytváranie životného štýlu, ktorý nám prináša šťastie.
Keď tráviš čas s ľuďmi, ktorých miluješ, ako sa cítiš?
Som šťastná.
A čo keď tráviš čas nezmyselnou prácou alebo s ľuďmi, ktorí ťa otravujú?
Nie som šťastná.
S cieľom nasledovať tento životný štýl potrebujeme mať jasno v tom, čo v živote presne chceme. Aký máme zámer. Ľudia to často nevedia alebo nevedia úplne presne, pretože sami so sebou netrávia žiaden čas. Na čokoľvek a kohokoľvek si čas nájsť dokážu, ale takmer nikdy si nenájdu čas na to, byť sami so sebou.
Povedzme, že ťa zaujala nejaká osoba. Chceš ju bližšie spoznať. Čo urobíš? Ako ju lepšie spoznáš?
No budem sa s ňou stretávať, rozprávať, klásť otázky, počúvať. Prosto tráviť viac času.
Presne. Takže ak chceš porozumieť sebe, svojim skutočným potrebám a životu, budeš musieť sama so sebou tráviť viac času.
Keďže so sebou dostatok času netrávime, nakoniec nevieme, čo presne v živote chceme. Žijeme tak, ako nás to naučili, ako to robí väčšina, ako sme zvyknutí. Bez zamyslenia sa nad tým, či to tak skutočne chceme.
A keď nevieme o čom presne naše bytie je, nedokážeme sa sústrediť. Naše obmedzené množstvo energie sa rozpŕchne často nevedome do všetkých možných smerov. A žijeme štýlom, ktorý nám neprináša šťastie. Občas cítime potešenie. Väčšinu času akýsi zmätok, ktorý sme sa naučili vnímať ako NORMÁLNY.
Kde teda začať?
Redukovaním vecí a ľudí, ktoré máš v živote. Radikálnym zjednodušením života.
Pokračovanie rozhovoru nájdete tu.
