Materstvo bez pocitu viny

Zažila si niekedy pocit viny ako matka? Snažíš sa zvládať všetko, robíš, čo môžeš, aby si mala nakoniec aj tak pocit, že zlyhávaš v jednej alebo druhej oblasti (alebo vo všetkých)? Máš pocit, že sa všetko zrúti, ak si vezmeš päť minút pre seba?

Ak prikyvuješ hlavou, nie si sama. „Rodičovský pocit viny“ je bežná skúsenosť. Mala som príležitosť zažiť a byť svedkom u seba i u mnohých mojich klientov, že zdravé hranice môžu pomôcť zmierniť túto skúsenosť.

Je načase, aby si sa prestala cítiť zle z toho, že si človekom (o tom v skutočnosti je „rodičovská vina“). V tomto článku ti poviem o piatich základných hraniciach, ktoré ťa ako matku posilnia, a tak výrazne znížia pocity viny, pocit, že nie si (dosť) dobrou mamou.

Hranica č. 1: Uprednostni starostlivosť o seba

Zistila som, že väčšine mamičiek chýbajú osobné hranice v oblasti starostlivosti o seba. Materstvo nám často zaberie všetok čas a priestor. Uprednostniť čas na starostlivosť o seba môže byť náročné. (Je náročne trebárs nájsť si čas na sprchu.) To platí najmä vtedy, keď máš pocit, že potreby každého sú dôležitejšie ako tvoje vlastné.

Keď mamám chýbajú zdravé osobné hranice v starostlivosti o seba, sú frustrované, „prednasrané“ nahnevané, rozhorčené, smutné alebo sa cítia zneužívané či využívané svojou rodinou a deťmi. Je veľmi dôležité, aby sme si vyhradili osobný čas na prestávku, masáž (ak si to môžeš dovoliť), vaňu alebo pomoc.

Viem, že môže byť ťažké požiadať o pomoc, ale ako matky nemôžeme brať všetko na seba. Naša pohoda je priamo spojená s vyčlenením si času na naplnenie vlastných potrieb. V mojej mentorskej praxi som videla, ako si klientky navzájom pomáhajú v starostlivosti o deti s inými mamičkami. Jedna stráži deti jednu stredu, zatiaľ čo druhá mama nasledujúcu stredu. Táto výmena poskytuje obom mamám osobný čas počas celého mesiaca.

Možno cítiš naplnenie ako matka, máš v živote kvalitné vzťahy, miluješ svoju prácu, ale nič z toho sa nepovažuje za starostlivosť o seba. Potrebuješ si oddýchnuť a zregenerovať sa. Ak nato nemáš čas, vytvor si ho.

Hranica č. 2: Definuj, čo „byť dobrou matkou“ znamená pre TEBA.

Je nevyhnutné, jasne vymedziť pojem „materská vina“, čo začína pochopením, že si JEDNA osoba a neexistuje spôsob, ako by si mohla všetko dokonale zvládnuť sama. Je to nemožné.

Veľká časť tejto viny pochádza z predstavy spoločnosti o „dokonalej“ matke. V spoločnosti je prítomné na jednej strane zbožňovanie matiek a obdiv voči materstvu, ale aj odmietanie či nedocenenie emocionálnej práce mnohých matiek.

Musíme sa zbaviť nereálnej predstavy byť akoukoľvek „dokonalou“ matkou.

Namiesto toho ťa pozývam, aby si si vytvorila vlastnú predstavu o dobrom materstve. Čo presne znamená byť dobrou matkou pre teba. Bez porovnávania sa s nereálnymi predstava spoločnosti či „dokonalými“ instagramovými matkami alebo ženami, ktoré rozprávajú o tom, ako všetko parádne zvládajú bez toho, aby hovorili o celej pravde a cene za toto „dokonalé“ zvládanie.

Poviem to ešte raz, NIE JE MOŽNÉ, aby jedna osoba dokonale zvládala všetko dlhodobo a bez akejkoľvek ujmy. Zabudni nato. JE TO LOŽ.

Ja hovorím o a som za „dosť dobré materstvo“. Štúdie ukazujú, že deti sú odolné, keď vedia, že sú milované, takže dokonalosť nie je potrebná. Potrebujú len prítomného rodiča.

Snažíme sa zvládnuť všetko a pritom obetujeme to najdôležitejšie – našu prítomnosť v živote dieťaťa. Ako matka troch detí (15, 7, 6) som si istá, že je lepšie zamerať sa na kvalitnú prítomnosť v životoch svojich detí, aj keď to znamená tráviť s nimi o niečo menej času. Moja plná prítomnosť pre nich urobí viac ako zaškrtnutie políčka „popoludnie v parku“ alebo „plavecký kurz“ s matkou väčšinu času na mobile.

Navrhujem odmietnuť archetyp dokonalého materstva, pretože neexistuje, a zamerať sa na stanovenie hraníc okolo negatívneho rozprávania o sebe, pri súčasnom uprednostnení súcitu a starostlivosti o seba.

Hranica č. 3: Rozhodni sa, čo potrebuješ pre harmóniu v pracovnom a súkromnom živote

To, čo vidím vo svojej mentorskej praxi, sú mamy, ktoré chcú robiť všetko a cítia, že môžu. Mnohé moje klientky sú úspešné ženy, ktoré sa stali matkami. Vracajú sa do práce s nulovou rozvahou. Snažia sa pracovať ako pred materstvom a byť matkami ako počas materskej a každý deň sú úplne vyčerpané. Zrazu sa všetko zmení na položku na zozname úloh.

Bez súladu medzi pracovným a súkromným životom (najmä ak máš neusporiadané hranice) sa všetko stáva povinnosťou. Posledná vec, ktorú chceš, pokiaľ ide o čokoľvek, čo miluješ (materstvo, tvoja kariéra, koníčky), je cítiť to ako povinnosť. Keď sa to stane, nemôžeme zo seba vydať to najlepšie v žiadnej z našich rolí, pretože skončíme plné odporu a rozhorčenia. Nenávidíme naše deti, našich partnerov a našu prácu.

Ak chceš zmierniť alebo sa vyhnúť hnevu, premýšľaj o tom, čoho si reálne schopná. Čo môžeš robiť s láskou, s radosťou? Čo naopak už robiť nechceš? Čo momentálne robiť nedokážeš?

Ak si to môžeš dovoliť, dohodni si flexibilný alebo skrátený pracovný úväzok. Môžeš tiež požiadať o (platenú) pomoc s domácimi prácami či deťmi. Alebo môžeš požiadať členov domácnosti, aby sa zapojili do domácich úloh (partnera alebo deti, ak nie sú príliš malé; mimochodom už dvojročné dieťa zvládne všeličo).

Ukonči prevádzku „mama hotela“, ibaže je to čosi, čo ťa nesmierne baví a napĺňa. Nezabudni pritom, že deti v ranom veku vnímajú domáce práce ako hru a vytvoria si tak k nim pozitívny vzťah. A to je dôležitá zručnosť pre ich budúcnosť – postarať sa o seba.

Ako som už spomenula, väčšina mojich klientov, ktorí mali rozbehnutú kariéru a robili dôležitú prácu, sa často vracali do práce s očakávaním, že budú pokračovať ako predtým. Zažili trpké prebudenie, keď si uvedomili, akí sú vyčerpaní z výchovy dieťaťa.

Veľmi veľa námahy a emocionálnej práce stojí obzvlášť  výchova a starostlivosť o malé deti, ktoré ešte nemajú slová, ktorými by vyjadrili svoje potreby. Neustále hádanie, čo sa deje, čo nie je v poriadku, čo robím zle. Môžu byť unavení, mať plnú plienku, potrebujú spánok alebo jedlo. Prichádzame na to za pochodu, ale na začiatku to môže byť neuveriteľne stresujúce.

Keď máme lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, máme viac času zvládnuť umenie rodičovstva a porozumieť svojmu dieťaťu.

Hranica č. 4: Manévrovanie v spoločnom rodičovstve

Či už si v stálom vzťahu s druhým rodičom, alebo ste rozvedení alebo odlúčení, čo sa týka spoločnej výchovy je veľa vecí, o ktorých je potrebné sa dohodnúť.

Tu prichádza na scénu emocionálna práca a udržiavanie rodiny nad vodou. Mnoho neviditeľných úloh zostáva nezaplatených a medzi tebou a druhým rodičom musia byť tieto úlohy viditeľné, pretože zaberajú kapacitu a čas.

Nemôžeš byť jediná, ktorá drží rodinu nad vodou, pretože nakoniec toho nebudeš schopná – nie bez toho, aby si obetovala svoje šťastie. Nič nevyvolá väčšiu zlosť, hnev či zatrpknutie  ako neuznaná vykonaná emocionálna práca.

Veľa ľudí mi píše a hovorí, akí sú vyčerpaní. A spoločné rodičovstvo môže byť hlavným zdrojom konfliktov a stresu, najmä ak výchova oboch rodičov nie je zosúladená.

Odporúčam vopred sa porozprávať o deľbe práce. Stanovte si jasné hranice okolo rodičovských rolí, komunikácie a rozhodovania.

Vášmu dieťaťu veľmi prospeje, keď máte stanovené zdravé hranice a jasnú dohodu o tom, kto je za čo zodpovedný.

Ak sa rozídete alebo sa rozvediete prostredníctvom súdneho systému, zodpovednosť za to, kto za čo zodpovedá a platí je obyčajne určená. Ale keď zostanete spolu, táto zodpovednosť môže zostať nejasná, čo vedie k predpokladu, že sú obaja rodičia zodpovední rovnako.

To sa deje pri pozitívnej projekcii, kde premietame naše pozitívne atribúty starostlivosti alebo férovosti na ostatných, ako keby boli všetci ako my. To však často nie je pravda – nemôžeme predpokladať, že ostatní budú myslieť alebo konať ako my.

Stanovenie hraníc a spravodlivé rozdelenie práce je užitočné pre všetkých zúčastnených.

Či už si tehotná, uvažuješ s partnerom o deťoch alebo máte deti, ale nie si s otcom detí na rovnakej vlne, úprimne ti odporúčam, aby si bola proaktívna a porozprávala sa o tom s partnerom.

Predstav si to takto: každá fáza vývoja dieťaťa si od rodičov vyžaduje iné hranice a interakcie. Nevychovávala by si 15-ročné dieťa rovnakým spôsobom, ako vychovávaš 5-ročné dieťa, pretože je to nevhodné.

Ako vnímaš, že sa rodičovstvo rokmi zmení? Čo bude pre teba dôležité? Pomôže ti to zistiť, čo znamená byť s partnerom vo výchove na jednej lodi, namiesto toho, aby si si len vytvárala domnienky, že váš prístup k deťom je vo vzájomnom súlade.

Hranica č. 5: Vzťahy so širšou rodinou a priateľmi

Pre matky je často ťažké mať hranice so širšou rodinou, priateľmi, susedmi a inými ľuďmi.

Ako matka sa môžeš cítiť pod tlakom naplniť očakávania svojej širšej rodiny. Napríklad, ty nikdy nenútiš svoje dieťa, aby vstupovalo do fyzického kontaktu s inými ľuďmi. Ak niekto povie tvojmu dieťaťu, aby pobozkalo babičku, musíš byť v pohode s udržaním svojej hranice.

Toto môže byť ťažké, ale tvojou úlohou je chrániť suverenitu svojho dieťaťa.

Tiež veľmi odporúčam stanoviť hranice týkajúce sa zapojenia do výchovy, komunikácie, darčekov pre deti a návštev. Možno starí rodičia tvojich detí sa u vás cítia ako doma, navštevujú vás kedy chcú, pristupujú k tvojim deťom a vychovávajú ich akoby vychovávali svoje deti, čo nemusí byť v súlade s tvojou predstavou o rodičovstve.

V dnešnej príručke ti ponúkam, čo môžeš v týchto situáciách povedať. Samozrejme, nechceme niekoho hneď pribiť na kríž, najmä ak ide o prvé porušenie hraníc. Tu nejde o odmietanie. Ale o to, ako sa cítiš a čo je pre teba ako rodiča dôležité – a to musí byť dôležitejšie, než snaha vyhovieť každému alebo udržať „pokoj“ v rodine či vyhnúť sa konfliktu.

Je možné dosiahnuť, aby iní rešpektovali tvoje hranice okolo tvojho dieťaťa – nie je to nemožné. Na začiatku môže byť ľuďom trochu nepríjemné, keď budeš komunikovať a presadzovať svoje hranice, ale pre teba bude omnoho nepríjemnejšie, ak sa nepostavíš za to, čo si myslíš, že je pre tvoje dieťa správne.

Stanovenie týchto hraníc ako mamy môže byť komplikované, ale môžeš to urobiť a je tvojím právom a tvojou povinnosťou vo všetkých týchto situáciách robiť to, čo považuješ za správne.

Niekedy len potrebujeme pomocnú ruku. Ja ti ponúkam tú moju. Niekedy potrebujeme vedieť, čo povedať, ako v určitých situáciách reagovať, aby sme sa pohli správnym smerom (odpovede nájdeš v príručke tu).

Dúfam, že si v tomto článku našla hodnotu pre seba – vedomie o tom, že na tom, ako sa cítiš, čo chceš a čo si myslíš, záleží omnoho viac, než na tom, čo si ktokoľvek iný myslí, cíti a chce.

S láskou

Mirka