12 mýtov vedúcich k zaneprázdnenosti

Už dve desaťročia mentorujem dospelých, väčšinou ambiciózne ženy, podnikateľky, lekárky,  učiteľky, manažérky, ktoré sú zároveň matkami. Majú úspešnú kariéru a šťastné rodiny.

Všetky tieto ženy majú jedno spoločné. V určitej fáze života uviazli. Vo vnútri. „Mali by“ sa cítiť šťastné a spokojné. Veď majú všetko. Napriek tomu sú ich pocity iné. Cítia hanbu, izoláciu, nedostatok vlastnej hodnoty a potrebu ju neustále komusi dokazovať. Rozumiem im. Bola som jednou z nich. Preto som si už na začiatku svojej kariéry kouča položila otázku „Prečo sa schopným, húževnatým ľuďom tak často stáva, že uviaznu, v lepšom prípade napredujú s akoby zatiahnutou ručnou brzdou?“

Vo svojom vlastnom živote a za všetky tie roky praxe som vysledovala jasné vzorce a presvedčenia, ktoré všetkých „testovaných“, vrátane mňa, viedli opakovane k zaneprázdnenosti, nenaplnenosti, chronickej nespokojnosti, stresu a strachu.

Jedným slovom sme vinní z nedisciplinovanej snahy o viac.

Čo ju spôsobuje?


Mýtus #1

„Nemám čas zastaviť sa a premýšľať o živote.“

Vôbec prvým krokom k prelomeniu začarovaného kruhu je získanie perspektívy. Sebareflexiou. Aby sme získali späť svoju plnú silu a schopnosť sústrediť sa, musíme si vytvoriť priestor a pozrieť sa na náš život s odstupom.

Ideálny čas na revíziu predchádzajúceho mesiaca je u žien  prvých pár dní menštruácie, kedy nás naše telo prinúti spomaliť a sme schopné dívať sa na život s nadhľadom  viac, než inokedy.

Je oveľa jednoduchšie pozrieť sa na predchádzajúci mesiac na základe poznámok, nie spomienok. Píšte si denník.

Ja osobne si vždy v nedeľu večer, tesne predtým, než si vyberám svoje priority na nasledujúci týždeň, prejdem poznámky, úspechy i otvorené veci z toho predchádzajúceho. A práve na základe nich sa rozhodnem, ako chcem, aby vyzeral týždeň, ktorý je predo mnou.

Môj tip:

Nesnažte sa opravovať, čo nefungovalo. Namiesto toho venujte viac času tomu, čo fungovalo, čo vás bavilo. Na čo ste hrdí.


Mýtus #2

„Ak dokážem zvládnuť všetko, mal by som urobiť všetko.“

Keď stojíme zoči-voči kompromisu, veľmi často máme sklon k snahe získať to najlepšie zo všetkých dostupných alternatív. Chceme získať trochu zo všetkého. Inými slovami, trpíme neschopnosťou rozhodnúť sa.

Môžeme sa snažiť vyhýbať kompromisom, ale neunikneme im. Musíme si vybrať. Musíme sa rozhodnúť. V opačnom prípade sa vždy nájde niekto alebo niečo, kto to urobí za nás.

Môj tip:

Prestaňme obetovať niečo pre niečo. Odpovedzme si na otázku: „Čo z celého môjho zoznamu má pre mňa najvyššiu pridanú hodnotu? Čo je výnimočné a čo len dobré?“


 Mýtus #3

„Keď to robia všetci, musím aj ja.“

Nepozorovane a opakovane sa nechávame vtiahnuť do strachu, že nám niečo unikne. Že niečo zmeškáme. Pričasto som svedkom toho, ako sa nechávame vtiahnuť do presvedčenia, že len zaneprázdnený človek je hodnotný. Neustále kontrolujeme sociálne siete a emaily. Nechávame sa strhnúť davom a prichádzame o schopnosť vnímať vnútorný hlas, ktorý nám hovorí, že je možné žiť aj inak.

Môj tip:

Niečo zmeškať je paráda. Vyskúšajte to! A získaný čas využitie na chvíľu ničnerobenia. Urobíte viac, než si myslíte. Uvidíte a začujete niečo, čo sa vám doteraz nepodarilo.


Mýtus #4

„Všetko, čo robím, je dôležité.“

Ak máme pocit, že všetko čo robíme, robiť musíme,  je jasným znakom toho, že nejdeme správnym smerom. Preto nazývame všetko prioritou. My máme v živote „priority“. To je ale nezmysel. Priorita môže byť len jedna. Len jedna vec môže byť najdôležitejšia.

Ak som vám touto myšlienkou práve pobúrila, je čas pozrieť sa pravde do očí. Ak máte namiesto jednej priority viacero, je to dôkaz toho, že ste neurobili rozhodnutie.

Nie je možné povýšiť „všetko“ na prioritu – to je aritmetika.

Môj tip:

Urobte rozhodnutie o tom, čo je vo vašom živote na prvom mieste.


Mýtus #5

„Byť tímový hráč znamená vždy hovoriť ÁNO“

A to s úsmevom na tvári. Vždy ochotne. Všetkým byť vždy nápomocný a k dispozícii celý čas.

Chronicky na seba preberáme úlohy, ktoré nám vlastne nepatria. A to len preto, lebo nás niekto poprosil. Len aby si niekto niečo nepomyslel. Aby nás neodsúdil. Aby nás neprestal mať rád.

Hovoriť všetkým ÁNO je šialenstvo.

Môj tip:

Povedzte NIE. Tí, čo vás majú radi nepodmienečne, vás budú mať radi ďalej. A tí ostatní? Chcete ich naozaj mať vo svojom živote?


Mýtus #6

„Ľuďom nestačí pomáhať, treba ich zachrániť.

Veľmi často preberáme cudzie problémy na seba. Nestačí vypočuť. Treba veci zobrať do vlastných rúk a vyriešiť ich. Hneď mať naporúdzi niekoľko rád a návrhov.

Toto robí napríklad neskutočne veľa rodičov svojim deťom.

Nemusíme a NESMIEME ľudí oberať o ich problémy. To sú ich lekcie, ktoré potrebujú zvládnuť. To sú ich príležitosti vystúpiť z komfortnej zóny a niečo dosiahnuť.

Môj tip:

Ak vám niekto niečo rozpráva, skúste mu dať priestor a LEN počúvať. Skutočne počúvať. Bez premýšľania o svojej vlastnej reakcii či odpovedi. Nechajte svoje deti urobiť chybu. Potrebujú ju urobiť. Nechajte ľudí spadnúť, aby sa mohli odraziť od pevného základu. Ak treba, ľahnite si na to „dno“ na chvíľu s nimi. Pomôžte im počuť ich vlastný hlas.


Mýtus #7

„Keď som sľúbila, že to urobím, tak to musím urobiť.“

Alebo aj inak: „Keď začnem, musím dokončiť!“ Je to predsa záväzok a niet cesty späť.

Keď robíme niečo, čo v nás vyvoláva nechuť či iný nedobrý pocit, tak to nie je práca, ktorú máme robiť.

Dokončiť niečo môže rovnako dobre znamenať jednoduché uznanie, že toto nie je to, čo chcem robiť a ROZHODNUTIE, že to škrtám zo zoznamu. A nenechajte si ujsť lekciu, ktorú vás táto „chyba“ (skúsenosť) mala naučiť.

A ak ide o niečo, čo sme sľúbili inej osobe, je fér priznať skutočný stav vecí a ak treba navrhnúť iné riešenie. Ísť ďalej s nechuťou či odporom nie je riešením, ale jeho odkladaním.

Môj tip:

Tento mýtus zboríme raz a navždy tým, že jednoducho prestaneme robiť veci, ktoré nám nedávajú zmysel, nevieme ich dokončiť a nechceme ich dokončiť, lebo nám chýba jasný dôvod PREČO. Ak totiž ten dôvod máme, emócie sú jeho potvrdením. A teda budú pozitívne. Nuž a keď nám chýba, vnášame do nášho života len ďalší zmätok.


Mýtus #8

„Zostanem dnes dlhšie, aby som to dokončila.“

Poznáte detský vláčik na baterky? Skúste ho vyhecovať na plný plyn s baterkami, ktoré sú na konci. A potom vymeňte baterky a spustite ho miernou rýchlosťou. V tom prvom prípade pôjde dopredu s vypätím posledných síl a vyčerpá ich veľmi rýchlo. V tom druhom pôjde s primeranou spotrebou dostatočne rýchlo vpred.

Pripomína vám to niečo?

Môj tip:

Osemhodinový spánok je nielen pre vysoko výkonných ľudí, ale pre zdravých a spokojných ľudí.


Mýtus #9

„Keď sa to nezmestí, natlačím to tam!“

Častejšie, než mi je milé pozorujem jednu vec. Potrebu neustálej výzvy. Potrebu dokazovať si, že „to dám“. Mám na mysli neutíchajúcu túžbu robiť „veľké veci“.

Výsledkom je, že si postupne zvykáme na stále väčší stres a silnejší tlak až tak, že ho ani nevnímame:  „Som v pohode!“, „Stíham!“.

Môj tip:

Nikdy na nič netlačte. Buď to ide alebo nie. To, že to nejde je len signál, že máte zmeniť smer. Tlakom a bojom si každopádne zaistíte jedno – že zídete z cesty, ktorou máte ísť. Cestu, ktorú vám jednoznačne odporúčam je robiť malé veci, s veľkou láskou, každý deň.


Mýtus #10

„Toto MUSÍM urobiť!“

Všetci vieme, že vždy máme na výber. Teoreticky. Konáme však, akoby sme nemali. Sme presvedčení, že nás k tomu oprávňuje povedať „MUSÍM“. Je to praktická fráza vždy, keď máme dočinenia s „príležitosťou rozhodnúť  – INAK“. Rozhodnúť sa preto, čo CHCEME. Lebo veľa krát sami nevieme, čo vlastne skutočne chceme. A tak chceme to, na čo sme zvyknutí.

Možnosť výberu nemôže byť vzatá alebo daná preč – možno na ňu len zabudnúť. Preto, prosím, NEZABÚDAJME!

Môj tip:

Pozrite sa, ako často v akom kontexte používate slovo „musím„. Vyskúšajte ho počas jedného dňa nahradiť slovom „chcem„. Prídete na veľmi zaujímavé veci.


Mýtus #11

„Viac je lepšie než menej.“

Mať viac než niekto iný. Byť lepší ako je niekto iný. Robiť významnejšie veci ako tí druhí. Porovnávame sa namiesto toho, aby sme sa rozhodli, čo naozaj chceme a potrebujeme my sami. Kvalita pred kvantitou nás vždy a za všetkých okolností urobí podstatne viac skutočne naplnenými.

Môj tip:

Zapíšte si 21 vecí (ani viac, ani menej), ktoré chcete MAŤ, 21 tých, ktoré chcete ROBIŤ a nájdite 21 charakteristík osoby, ktorou chcete BYŤ. A za každou hľadajte svoje vlastné prečo. Toto je mierka, s ktorou sa porovnávajte.


 Mýtus #12

„Ešte mám kopu času, aby som sa k tomu dostala.“

Nerobíme veci, ktoré cítime, že by sme mali robiť. Odkladáme ich, až keď na ne „raz príde čas“. Keď dokončíme, čo MUSÍME. Neskôr. Život je dlhý.

Život je až pateticky krátky. Ten život,  na ktorom záleží.

Môj tip:

Každú hodinu, každý deň, každý mesiac a každý rok svojho života, ktorý vám bol dopriaty začnite tým, že zrealizujete to, pre čo ste sa rozhodli v okamihu, keď ste si položili otázku: „Keby som mal/ mala dnes, tento mesiac, tento rok urobiť len jednu jedinú vec, ktorá by to bola? Prečo?


Ako teda rozpoznať „výnimočné“ medzi kopou „dobrých“ a „skvelých“?

Sú to presne tie veci, činnosti, informácie či osoby, pri ktorých máme tak jasno v tom, prečo im hovoríme „ÁNO“, že máme dostatok sebadôvery povedať všetkým ostatným „NIE“.

Pri neopatrnosti riadime svoj život vecami, ktoré znejú presvedčivo, ale v skutočnosti ide o mýty, ktoré sme si vzali za svoje tak hlboko, že prevzali kontrolu nad našimi činmi.

Urobte si pre seba v nedeľu večer, alebo už dnes večer chvíľu čas a rozhodnite sa zboriť svoje mýty. Príjmite pozvanie do mojej súkromnej skupiny, kde sa navzájom podporujeme v robení obyčajných vecí neobyčajne dobre.

Držte sa!

Vaša Mirka